Tajomný svet noci

Tajomný svet noci Stránka určená pre tých, ktorí sa zaujímajú o paranormálne javy, prípadne majú problém zo strašením

Pomáhame ľuďom pri problémoch zo strašením...
stránka spadá pod fb skupinu: tajomný svet paranormálnych javov

Stredoveký kódex má ukrývať zlovestné tajomstvo: Písal ho sám diabol?Záhada chýbajúcich strán najväčšieho stredovekého r...
02/04/2024

Stredoveký kódex má ukrývať zlovestné tajomstvo: Písal ho sám diabol?
Záhada chýbajúcich strán najväčšieho stredovekého rukopisu, tzv. Codexu Gigas, stále priťahuje pozornosť historikov a autorov konšpiračných teórií. Kniha pochádzajúca z mníšskeho kláštora Podlažice v Česku, ktorú údajne napísal sám diabol, je uložená vo Švédskej kráľovskej knižnici v Štokholme. Zaujímavé je aj to, že napriek svojej jedinečnosti nebola nikdy skopírovaná.

Codex Gigas nazývaný aj Obrovský kódex je považovaný za najväčší rukopis na svete. Zviazaný je v drevených doskách s rozmermi 920×505×22 milimetrov. Váži 80 kilogramov a pôvodne mal 320 listov. V 17. storočí na konci tridsaťročnej vojny sa ocitol v rukách švédskej armády, zrejme aj preto je dodnes uložený v Kráľovskej knižnici v Štokholme.

Vzácny rukopis bol údajne napísaný v dnes už neexistujúcom kláštore v Podlažiciach v blízkosti dnešnej Chrudimi v 13. storočí. Jeho autorom bol mních, ktorý sa zaviazal, že rukopis napíše za jedinú noc a zhrnie v ňom všetky vedomosti vtedajšieho sveta, konkrétne o vtedajšej katolíckej cirkvi, medicíne a mágii. Týmto spôsobom sa chcel kajať, pretože porušil mníšsky sľub.
S blížiacou sa polnocou vraj unavený boží služobník požiadal o pomoc diabla a zapredal mu svoju dušu. Satan ponuku prijal a to je dôvod, prečo sa jeho podobizeň nachádza na viacerých stranách knihy. Práve preto sa rukopisu niekedy hovorí aj Diablova Biblia. Záhada jej vzniku a prípadná účasť samotného diabla pri jej písaní nie je však to jediné, čo priťahuje pozornosť historikov. Po požiari v roku 1697 totiž z knihy zmizlo niekoľko strán. Ich obsah tak zostáva tajomstvom a otvára priestor pre špekulácie.
Zástancovia konšpiračných teórií sú presvedčení o tom, že stránky boli odstránené úmyselne a zámerne aj spálené, pretože obsahovali apokalyptický text, tzv. Satanovu modlitbu. "Je prinajmenšom zvláštne, že najslávnejšia kniha v stredoveku nebola nikdy skopírovaná, hoci je považovaná za unikát, pretože ju napísal sám diabol," spochybňujú odborníci pôvod diela a dôvod zmiznutia niekoľkých strán.

Zároveň tvrdia, že ani členovia Cisterciánskuho rádu, ani Benediktíni, ani pisári na súde cisára Rudolfa II. a ani Švédi presne nevedeli a nevedia, za akých okolností kniha vznikla a prečo je na nej podobizeň satana. Dodnes nie je známe ani to, čo bolo obsahom chýbajúcich strán. Všetko sú to iba dohady o Diablovej modlitbe. Mnohí sa tiež zhodujú v tom, že tieto strany mohli obsahovať pravidlá života Benediktínov.

10/11/2023

Prízraky lesa...
Včera som sa troška rozpísal o krokoch, dnes si troška napíšeme o pocitoch. Ten pocit už zažil asi každý. Človek všeobecne dokáže vycítiť, pokiaľ sa na neho niekto pozerá. Tento pocit je však iný. Často ho zažívajú ľudia, ktorí majú problém so strašením. Nejdeme si teraz písať čo to spôsobuje. Čo to ale znamená? Je v tej súvislosti možné, že naozaj nás niečo pozoruje. Pokiaľ to nie je extém, vo väčšine prípadov sú za tým vonkajšie vplyvy.
Teraz je tu však pocit, ktorý som zažil v h**e. Zažil som ho dvakrát. Nebolo to ani v noci ani po tme. Bol to veľmi intenzívny pocit, kúsok za rázcestím. To miesto sa nespája so žiadnou tragickou udalosťou /aspoň toho nie som si vedomý/. Šiel som tadiaľ mnoho krát. Aj pred tým aj potom. Ten intenzívny pocit sa dostavil len raz. Lenže prečo?
Žiadne vonkajšie vplyvy tam neboli. Zverou to určite tiež nebolo. Psychika v tomto smere rolu nezohrávala. Vychádza z toho len jedno. Tá energia tam musela byť. Aká, to netuším. Buď jestvujú voľne "žijúce" energie alebo "tvory" s ktorými sme sa z nejakého dôvodu ešte nestretli. Či už kôli maskovaniu... Neviem...
Podobnú situáciu som zažil v úplne inej dobe a inom lese. Možno by som sa mal tejto téme začať znova venovať, len žiaľ, ako som už spomínal je to takmer nemožné, nakoľko možnosti opakovaných "pozorovaní" sa rovnajú nule. Každopádne, budem rád ak zanecháte komentár, či ste sa s niečim podobným už stretli.

09/11/2023

Kroky v lese....
Chodím často do lesa. Mám rád lesy a lúky, celý život sa v nich pohybujem. Mnohí z vás má už poznáte a viem, že skupinu som troška v poslednom čase zanedbával.
Nedávno som videl jedno video. "Chalan" má dobré videá a má množstvo času odžitého v lesoch. Na jednom mieste ho však zaskočili práve tieto kroky a iné zvuky. To ma práve vrátilo do tejto reality. Taktiež je môj život spätý s prírodou, trávil som tam mnoho času aj v noci. Viete rovnako, že strašeniu som sa aktívne a dlhú dobu venoval.
Avšak kroky... Tieto kroky som zažil aj ja. Zažil som ich ešte v dobe, keď som o paranormalnom svete nemal ani poňatia a zažil som ich aj v dobe, keď som už do toho sveta troška prenikal. Tieto kroky sú však troška iné ako strašidelné kroky. Zažil som ich za bieleho dňa a nikdy som nebol sám. Na tieto kroky však vysvetlenie nemám. Nie, neboli to duchovia. Čo to bolo? Neviem.
Ako som spomínal, v lese som trávil veľkú čas života. Hovorím to preto, že viem aký zvuk vydáva padajúce lístie, konáriky, kvapky rosy, zver, hlodavce, hmyz na igelite... Nie, toto boli kroky. Kroky niečoho "živého" a podobného človeku. Počul som aj jednotlivca aj viacerých "tvorov". Je nevýhoda, že na tieto "tvory" nejestvuje vysvetlenie. Nie je priestor na skúmanie. Pravdou ale je, či veríte alebo ste skeptik, že tieto veci sú skutočné. Je jedno či ich psychika vytvára alebo priťahuje, je to reálne.
Je možnosť, že skúsim tieto videá aj hodiť na you tube, uvidíme či sa uchytia. Každopadne, vždy je o čom písať a hovoriť, tak možno to tu trocha znova vrátime do starých koľají...

Žena, ktorú mali znásilňovať duchovia: S jej prípadom si neporadili ani vedciPríbeh Doris Bitherovej patrí k najdesivejš...
06/06/2023

Žena, ktorú mali znásilňovať duchovia: S jej prípadom si neporadili ani vedci

Príbeh Doris Bitherovej patrí k najdesivejším zdokumentovaným paranormálnym prípadom. Žena tvrdila, že ju znásilňujú duchovia troch mužov a na jej prípad sa v tom čase bližšie pozrel aj uznávaný psychofyziológ Barry Taff. To, čo zistil, ho nadmieru znepokojilo.

V auguste 1974 viedol Taff diskusiu v kníhkupectve ohľadom svojich najnovších zistení nielen v oblasti psychofyziológie, ale aj biomedicínskeho inžinierstva a v neposlednom rade aj parapsychológie, ktorá bola jeho koníčkom. Po diskusii k nemu pristúpila žena menom Doris Bitherová, ktorá tvrdila, že v jej dome straší a potrebuje pomoc. Taff súhlasil a myslel si, že pôjde len o ďalší štandardný prípad, v ktorom sa nebude vyskytovať nič nevysvetliteľné

Keď dorazil do domu Bitherovej v kalifornskom Culver City, všimol si neporiadok. Doris bola slobodná matka, ktorá žila s dcérou a tromi synmi. Počas prvého rozhovoru so ženou si Taff poznamenal, že ju v detstve zneužívali a aj v dospelosti prejavovala príznaky hlbokej psychologickej traumy. Hoci hneď nevyhlásil prípad za čisto psychickú poruchu, Bitherovej tvrdenia len posilnili jeho skepticizmus a vyšetrovaniu prípadu sa venoval s o to väčšou obozretnosťou.

Deti najprv rozprávali Taffovi o entite, ktorú volali jednoducho „Pán ktosi“. Dcéra i traja synovia tvrdili, že sa s ním viackrát stretli. Taff si poznamenal, že detské opisy tejto entity boli prekvapivo podrobné a nielenže sa zhodovali, ale zdalo sa, že Pán ktosi je podobný bytostiam zo starších Taffových prípadov.

Doris Taffovi rozprávala, že krátko potom, ako sa nasťahovali do domu, im na dvere zaklopala žena hispánskeho pôvodu. Nepredstavila sa, len Doris povedala, že žije v dome, kde sa usadilo zlo. Krátko potom vraj Bitherová zažila prvý útok duchov. Dvaja ju držali na zemi a tretí znásilňoval. Prostredný syn Brian jej tvrdenia potvrdzoval a povedal Taffovi, že počul z matkinej izby krik a buchot, pretože jeho izba bola hneď vedľa spálne. Videl aj modriny na matkyných stehnách.

Bitherová popisovala aj ďalšie útoky. Údajne na ňu čosi hádzalo svietniky či vytrhlo zo steny skrinku s poistkami. Niekedy len od „duchov“ dostávala údery, inokedy došlo k úplnému znásilneniu. Svedkom útoku bol jedného dňa aj jej syn, ale keď sa matke snažil pomôcť, niečo ho vraj odhodilo cez celú miestnosť.

Taff sa v priebehu nasledujúcich desiatich týždňov do domu viackrát vracal aj s kolegom Kerrym Gaynorom z Neuropsychiatrického inštitútu Kalifornskej univerzity. Už počas prvých návštev koncom horúceho augusta si všimli, že zatiaľ čo vo všetkých miestnostiach domu bolo teplo, v Dorisinej spálni vládol chlad. Zacítili aj zápach hnijúceho mäsa, ktorý si nevedeli vysvetliť.

Taff a Gaynor boli svedkami viacerých udalostí, ktoré si nevedeli vysvetliť. Videli, ako sa otvorili dvierka na kuchynskej linke a vyletela z nej panvica. Pozorovali zelené svetelné gule, ktoré lietali po spálni, niekoľkokrát ich dokonca odfotili. Zhotovili tiež fotku Doris, ktorá sedela na posteli a nad hlavou mala svetelný oblúk (fotografia vyššie). Jedného dňa vraj dokonca videli, ako sa všetky svetlá v miestnosti spojili a vytvorili torzo muža, ktoré sa pohybovalo. V spálni bolo vtedy šesť osôb a všetky videli to isté.

Obaja odborníci sa snažili vec vyšetriť vedecky. V dome však nenamerali zvýšenú radiáciu ani nič, čo by sa odchyľovalo od normálu. Podarilo sa im zistiť iba to, že Doris bola v podstate alkoholička a keď prestala piť, zastavilo sa aj „nadprirodzené“ vyčíňanie.

Doris sa s deťmi napokon presťahovala do mesta Carson a dúfala, že budú mať pokoj. Avšak paranormálne javy sa nielenže presunuli s ňou, ale začali sa vyskytovať aj u susedov. Taff a Gaynor neprestávali s pozorovaním a začali využívať aj audionahrávky. Na nich sa často vyskytoval hlasný dych a kroky aj vtedy, keď v dome nikto nebol.

Rodina sa napokon presťahovala do Texasu a Doris o tom Taffovi nepovedala. Výskum tak teda skončil predčasne. Doris zomrela v roku 1999 ako 58-ročná a jej prípad sa nikdy nepodarilo objasniť.

06/06/2023

DÉMONI VYČÌNAJÚCI V INDIANE. /m/
Veľmi podivný príbeh sa začal odohrávať v roku 2011 v americkom meste Gary v štáte Indiana. Práve do tohto mesta sa prisťahovala Američanka Latoya Ammonsová so svojimi tromi deťmi a matkou Rosou Campbellovou, kde si prenajala starší rodinný dom na ulici Carolina Street.O pár dní na to, sa v ich dome začali diať nezvyčajné udalosti, ktoré aj podľa amerických úradov jednoznačne zapríčinili paranormálne bytosti, ktoré sa v dome zdržovali.

Démoni útočia...
Latoya Ammonsová začala najprv v noci v dome počuť kroky, údery do nábytku a vŕzgajúce dvere. Zo začiatku si myslela, že to robí jej matka, ktorá v noci chodila na záchod. Neskôr sa ukázalo, že všetky tieto podivné zvuky počula aj Latoyina matka, a aj ona si myslela, že ich v noci spôsobuje jej dcéra, keď chodila na toaletu. Čudné zvuky sa začali v krátkom čase stupňovať, a dcéra s matkou začali hľadať racionálne vysvetlenie - za zvukmi sa totiž mohlo skrývať nejaké zviera, ktoré do ich domu každú noc chodilo.
To sa však nepotvrdilo, naopak začalo sa ukazovať, že za zvukmi sa skrýva niečo omnoho tajomnejšie. Potvrdila to aj matka Latoye, ktorá dcére povedala, že na chodbe za sebou počula nezvyčajné kroky, a keď sa otočila, nikto za ňou nestál. Na stene však zahliadla niekoľko tieňov akýchsi postáv. Všetko sa zhoršilo o pár mesiacov neskôr, keď Latoya počula z izby svojej dvanásťročnej dcéry hrôzostrašné výkriky.

Keď vošla do jej izby, videla ako sa jej dcéra ešte v spánku vznášala nad posteľou. Ako sama povedala: „Začala som sa modliť a dcéra potom klesla späť na posteľ. Vôbec nič si z toho večera nepamätala." O niekoľko dní zase videla, ako jej sedemročného syna nejaká neznáma sila odhodila z kúpeľne. Po tomto incidente okamžite zavolala na políciu. Policajti, ktorí však do domu prišli, nechceli veriť tomu, že v dome straší, a obývajú ju nejaké temné sily.
/tspj/Latoya Ammonsová preto kontaktovala niekoľko jasnovidcov a kňazov. Všetci jej po preskúmaní domu potvrdili nepríjemný verdikt - dom je vraj plný démonov, a preto urobí najlepšie, ak sa z domu s celou rodinou odsťahuje.

Americké úrady zasahujú...
Latoya Ammonsová však nemala na ďalšie sťahovanie peniaze, a preto bola nútená v dome zostať. Situácia sa zhoršovala, a jej deti boli viditeľne stále v horšom stave.. Všetky tri mali začervenané oči, strhané tváre, a navyše keď hovorili, ich hlas často preskakoval do hlbokého tónu.
O zúbožené deti sa preto začali zaujímať aj pracovníci zo Služby na ochranu detí - CPS a Oddelenie detských služieb - DCS, ktorí chceli zistiť, či ich matka úmyselne nezanedbáva. Pracovníkom oboch úradov však Latoya vysvetlila, že vie o zlom zdravotnom stave svojich detí, ale za vinníkov označila démonov, ktorí obývajú ich dom.
Samozrejme, že jej nikto nechcel veriť, v CPS aj DCS si mysleli, že je duševne chorá. Návštevy pracovníkov oboch úradov sa preto často opakovali, a tak sa svedkom temných síl v dome stal aj jeden pracovník z DCS. Počas návštevy sám videl, ako jedno z najmladších detí niečo nadvihlo do vzduchu, a potom s ním hodilo o stenu. /tspj/
Celý neuveriteľný incident potom tento pracovník uviedol aj v oficiálnej správe. Všetky tri deti boli kvôli svojmu veľmi zlému zdravotnému stavu prevezené do nemocnice, kde ich vyšetroval doktor Geoffrey Onyeukwu, ktorý neskôr uviedol: „Deti na mňa hovorili podivnými tlmenými hlasmi. Ale až na to, že boli veľmi zoslabnuté, nenašiel som, že by boli svojou matkou týrané alebo že by boli nejako choré."

Latoya Ammonsová bola v nemocnici podrobená psychiatrickému vyšetreniu, práve kvôli tomu, čo hovorila o démonoch. Psychiatri ju podrobili viacerým testom, po ktorých sa ukázalo, že je duševne úplne v poriadku. Nikto vôbec nevedel, čo si má o Ammonsovej, jej deťoch a démonoch v ich dome myslieť.

O čo tu vlastne ide?
Najpodivnejší incident sa odohral v nemocnici, kde boli všetky tri deti vyšetrované a držané v opatere lekárov. Deväťročný chlapec vraj začal chodiť po nemocničnom strope, čo potvrdila jedna z nemocničných sestier, ktorá to videla na vlastné oči.

Jej výpoveď bola zaznamenaná v oficiálnej záverečnej správe Valerie Washingtonovej z DCS. Prípadu sa potom ujal miestny policajný kapitán Charles Austin, ktorý bol veľmi skeptický ku všetkým výpovediam, ktoré boli uvedené v oficiálnej správe DCS. Počas svojho vyšetrovania vypočul všetkých ľudí, ktorí prišli do styku s rodinou Latoye Ammonsovej od lekárov, psychiatrov, pracovníkov DCS a CPS až po susedov.

Nakoniec musel zmeniť názor. Jeho kolegom sa totiž podarilo v dome vyfotiť akési priesvitné zamračené tváre. Navyše keď raz Austin odišiel z domu, v ktorom si preveroval ďalšie dôkazy, v aute s jeho sedadlom niečo poriadne lomcovalo. Podľa neho to pravdepodobne malo niečo spoločné so strašidelným domom. Latoye Ammonsovej sa napokon podarilo zohnať peniaze, a s celou svojou rodinou sa presťahovala do mesta Indianapolis, kde ich už žiadne tajomné sily neobťažovali.

Strašidelný dom, v ktorom sa všetko odohralo, má dnes nových nájomníkov, a zatiaľ neboli žiadne nevysvetliteľné paranormálne javy novými nájomcami hlásené. Či sa temné sily ozvú neskôr alebo boli nejakým spôsobom spojené len s rodinou Latoye Ammonsovej zatiaľ nevie povedať nikto.

Policajný kapitán Charles Austin, ktorý celé vyšetrovanie oficiálne ukončil v roku 2014 povedal, že na začiatku bol voči oficiálnej správe úradníkov z DCS a správe z nemocnice veľmi skeptický, ale jeho vlastné vyšetrovanie a incident, ktorý sa mu stal ho utvrdili v tom, že v dome museli byť skutočne démoni, a pani Ammonsovej vo všetkom čo zažila úplne dôveruje. Dá sa teda všetkému veriť alebo o čo tu vlastne ide?

Cintorín StullNeuveriteľné. Na jediné  miesto na svete, kde a dá údajne stretnúť živý diabol je zakázaný vstup. V americ...
02/06/2023

Cintorín Stull
Neuveriteľné. Na jediné miesto na svete, kde a dá údajne stretnúť živý diabol je zakázaný vstup. V americkom Kansase sa nachádza malé mestečko Stull. V podstate ide o stratené mesto v širokých pláňach, keby niet cintorína, kde sa má nachádzať vchod do pekla.

Cintorín pri ceste
Niekoľko hrobov a približne stometrový pozemok a pritom sa tu dejú veci, ktoré nie sú s kostolným poriadkom. Napríklad sám Ján Pavol II počas preletu do USA žiadal ukázať trasu, aby sa neletelo nad cintorínom. Ako sám vyslovil, nechce letieť nad zatratenou zemou.

Toto miesto je oplotená a dobre strážené. Napriek tomu sa sem vždy nejakí odvážlivci dokážu dostať aj pod hrozbou pokuty, či väzenia. Ich výpovede sú však jednotné. Chlad, mrazivé pocity a plač. Má sa tu zjavovať sám diabol, ktorý však narieka.

Miesto bolo už v dávnych dobách centrom satanistických rituálov a tak sa zdá, že práve v tomto mieste sa pretína zem s pekelným kráľovstvom. Samotné stráženie políciou potvrdzuje, že o o cintoríne zrejme nekolujú len legendy. Dokonca sa traduje, že aj pri pohľade na cintorín cez satelit a jeho skúmanie vás obostrie nepríjemný pocit, akoby na vás pozerali oči diabla.

Address

Zilina
01001

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Tajomný svet noci posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Tajomný svet noci:

Share