24/12/2020
Kto ma tento istý zvyk??
Okrem pravých slovenských Vianoc v našom regióne oslavuje mnoho ľudí i rómske Vianoce, ktoré sa však od tých našich veľmi nelíšia. Vianočný stromček majú pestrofarebný, aby bol krásny farebný aj celý budúci rok. Na Štedrý deň tiež dodržiavajú pôst a pripravujú sa na Štedrú večeru. Tam nechýba zemiakový šalát, opekance s makom, ryby, sladké i slané koláče. Rozdiel je len v kapustnici, v ktorej je viac údeného mäsa a klobás a podobá sa skôr na náš segedín. Takisto na ich stole nechýbajú domáce klobásy, údené mäso, ale i rezne, s čím sa u nás nestretávame.
Pred večerou sa kŕmi statok, psy, mačky. Potom sa celá rodina umyje, sviatočne oblečie a sadá k štedro prestretému stolu. Pre nás netypickým zvykom je tácka, ktorú pripravujú pre nebožtíkov. Najstarší člen rodiny vezme tácku, na ktorej je čečina a sviečka a postupne sa na ňu ukladá zo všetkého, čo sa nachádza na stole. Otec sviečku na tácke zapáli, naleje do štamperlíka alkohol a prežehná sa.
Rómovia tiež dávajú pod obrus peniaze, aby im nikdy nechýbali. Pred tým, ako začnú jesť, otec rodiny ako prvý poďakuje za plný stôl, popraje všetkým zdravie, šťastie a všetci spolu sa pomodlia. Takisto nesmú vstať počas večere od stola.
Následne na to, si pod stromčekom rozdajú darčeky a idú vinšovať ostatnej blízkej rodine. Do domu ako prvý vždy vstupuje chlap – hlava rodiny. Spievajú sa prebraté koledy, nakoľko vlastné nemajú. Typickým rysom rómskych Vianoc je, že i ten najchudobnejší Róm si v tieto sviatky dopraje. Hlavne na jedle, nie na darčekoch.
Štedrý deň bol najdôležitejším dňom celého roka. Od rána sa nesmelo robiť nič, len sa pripravovať na večer. Piekli sa koláče, staval sa vianočný stromček, zdobil sa celý dom, i keď výzdoba bola skromná. Stromček bol vždy živý, aby krásne rozvoniaval. Zdobil sa sušeným ovocím, nakrájanými jabĺčkami, orieškami, kto mal, tak ligotavými ozdobami a samozrejme sviečkami..
Pod obrus sa schovali peniaze, aby bola rodina budúci rok bohatá a niekde takisto hrsť ovsa a jačmeňa, aby sa urodilo čo najviac. Na stole nechýbala sviečka a nejaká jednoduchá ozdoba, napr. vetvička zo stromu.
Okrem pravých slovenských Vianoc v našom regióne oslavuje mnoho ľudí i rómske Vianoce, ktoré sa však od tých našich veľmi nelíšia. Vianočný stromček majú pestrofarebný, aby bol krásny farebný aj celý budúci rok. Na Štedrý deň tiež dodržiavajú pôst a pripravujú sa na Štedrú večeru. Tam nechýba zemiakový šalát, opekance s makom, ryby, sladké i slané koláče. Rozdiel je len v kapustnici, v ktorej je viac údeného mäsa a klobás a podobá sa skôr na náš segedín. Takisto na ich stole nechýbajú domáce klobásy, údené mäso, ale i rezne, s čím sa u nás nestretávame.
Pred večerou sa kŕmi statok, psy, mačky. Potom sa celá rodina umyje, sviatočne oblečie a sadá k štedro prestretému stolu. Pre nás netypickým zvykom je tácka, ktorú pripravujú pre nebožtíkov. Najstarší člen rodiny vezme tácku, na ktorej je čečina a sviečka a postupne sa na ňu ukladá zo všetkého, čo sa nachádza na stole. Otec sviečku na tácke zapáli, naleje do štamperlíka alkohol a prežehná sa.
Rómovia tiež dávajú pod obrus peniaze, aby im nikdy nechýbali. Pred tým, ako začnú jesť, otec rodiny ako prvý poďakuje za plný stôl, popraje všetkým zdravie, šťastie a všetci spolu sa pomodlia. Takisto nesmú vstať počas večere od stola.
Následne na to, si pod stromčekom rozdajú darčeky a idú vinšovať ostatnej blízkej rodine. Do domu ako prvý vždy vstupuje chlap – hlava rodiny. Spievajú sa prebraté koledy, nakoľko vlastné nemajú. Typickým rysom rómskych Vianoc je, že i ten najchudobnejší Róm si v tieto sviatky dopraje. Hlavne na jedle, nie na darčekoch.
