04/04/2026
81 rokov po 2. Svetovej vojne v našom regióne...
Nezabúdajme !!!
OPIS VOJNOVÝCH UDALOSTI V JABLONOVOM
Podľa popisu v kronike obyvateľstvo našej obce pocítilo trpkosť 2. svetovej vojny už od rozdelenia prvej Československej republiky. V roku 1939 prišla do obce nemecká armáda - Wehrmacht , ktorá obsadila územie Záhoria (ochranná zóna) podľa dohody s Tisovou vládou. Prišli aj do vojenského tábora na Tureckom vrchu, ktorý obsadili aj s tankami v plnej bojovej pripravenosti.
Podľa kroniky obyvateľstvo sužovali od začiatku ich cvičenia aj priamo v dedine, kde skúšali pouličné boje .
Obyvateľstvo muselo pracovať na budovaní kasární, taktiež na budovaní letiska pri Kuchyni. Vo vojnových rokoch museli mladí chlapi nastúpiť do armády Slovenského štátu, ktorý napadol spolu s Nemeckom najprv Poľsko a potom Sovietsky zväz. Vojnové strasti neboli po chuti mnohým Slovenským vojakom a preto dezertovali.
Jeden z nich, náš rodák František PROKOP prešiel frontovú líniu k Rusom a vstúpil do 1. Československej paradesantnej brigády utvorenej v ZSSR. Ako parašutista sa dostal do vlasti v roku 1944 a bojoval v zázemí Nemeckej armády.
Prvé väčšie skúsenosti s priamymi bojmi zažila naša obec v roku 1944. Koncom augusta vypuklo SLOVENSKÉ NÁRODNE POVSTANIE a keďže veľa našich rodákov bolo narukovaných v Trnavských kasárňach, ktoré sa pridali k SNP, tak sa stali priamymi účastníkmi bojov. Boli to:
Alois BRICHTA , Štefan BAKAY, Jakub ČERŇANSKÝ, Gabriel JURKOVIČ, František MACKOVÝCH, Vendel PALLA, Jan KOTES, Florian HORÍNEK, Jozef JANKOVÝCH, Štefan VÝVODA
Cyprian MARTINKOVIČ - zajatý v koncentračnom tábore
Simeon BALENT - zajatý v koncentračnom tábore
Štefan TOMAŠOVYCH - zajatý v koncentračnom tábore
Karol KLAS - po potlačení povstania sa prebojoval k Rusom – Československá brigáda.
Matej BÓC - ako plavčík Dunajplavby v roku 1944 bol na Balkáne a tam prebehol frontu, kde sa pridal k juhoslovanským partizánom, odtiaľ prešiel cez Maďarsko na naše územie a bojoval v Československej armáde pri Liptovskom Hrádku. Neskôr sa stal členom osobnej stráže prezidenta ČSR Eduarda BENEŠA.
V obci žije dnes už jeden z posledných pamätníkov bojov v SNP : Stanislav PÁLEŠ , člen 1. Slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika v brigáde Veličko , odriad Suvorov a neskôr II. partizánskej brigády pod velením Žingor – Popov . Po ukončení partizánskych bojov vstúpil do Československej zahraničnej armády utvorenej v ZSSR.
Ďalšou vojnovou udalosťou bolo 20.09. 1944 bombardovanie letiska v Kuchyni americkými lietadlami. V rámci neho dop***o v katastri obce Jablonové 31 bômb. 11 z nich v blízkosti dediny a 20 v lese. Krátery po nich boli 6-8 metrov široké a 3-4 metre hlboké. Našťastie nimi nebol nikto zranený ani zabitý. Krátery po bombách sú viditeľné v lese ešte aj v dnešnej dobe. Dokonca sú nájdené v nedávnej dobe aj prídavné nádrže z amerických lietadiel ( slúžili lietadlám na zvýšenie doletu.) Letisko bolo úplné zničené a obyvatelia museli pracovať pri jeho obnove.
Bol to nálet z Balkánu, cieľom ktorého bolo pomôcť SNP a prerušiť zásobovanie Budapešti nemeckými lietadlami. Mesto bolo takmer obkľúčené Sovietskou armádou a z letiska štartovali lietadlá naložené potravinami a zbraňami.
Na jeseň 1944 v obci nastal zvýšený pohyb Wehrmachtu. Nemci nad dedinou ,,U GAŠPAROV“ vybudovali drevené baraky a ubytovali tam vojakov, ktorých približujúcim sa frontom neustále pribúdalo.
Koncom roka prišla ďalšia vlna nemeckých vojakov, ktorá sa ubytovala po rodinných domoch priamo v obci. Boli to pomocné jednotky slúžiace na letisku Nový Dvor v Kuchyni. V zime 1944-45 nap***o veľa snehu a ten hatil dopravu a hlavne prevádzku na letisku. Nemci denne vyháňali občanov na odpratávanie snehu z ciest a pristávacej plochy. V tejto dobe chodili muži budovať aj železnicu Plav. Mikuláš – Jablonica, ktorá mala uľahčiť Nemcom obranné boje.
S blížiacim sa frontom sa v obci zvyšovala frekvencia utekajúcich nemeckých a maďarských civilistov, ktorí sa báli ruskej odplaty za správanie sa Nemcov na východnej fronte. Cez Karpaty si však zvolili zlé prechodové cesty a tak museli mnoho zásob v lese zanechať.
Ku koncu marca1945 už nastal príliv vojakov Maďarskej armády a cez obec prechádzali aj oddiely ukrajinských a ruských vojakov, ktorí boli naverbovaní Nemcami. Velil im generál Vlasov. Boli už demoralizovaní a často dezertovali. Pre zverstvá páchané v Rusku ich čakala v zajatí istá smrť.
V sobotu 31. marca 1945 Nemci evakuovali najdôležitejší materiál na Tureckom vrchu smerom do Rakúska . Občania sa dozvedeli, že Rusi už sú v Senci a približujú sa k Malým Karpatom1.aprila neznáme lietadlá zhodili bomby na stodolu Štefana Minarových, kde Nemci väznili zajatcov Ruskej armády. Traja zomreli a s nimi bol ťažko ranený aj náš občan Ondrej Janových. Neskôr zraneniam podľahol.
2. apríla Nemci zapálili a následne vyhodili do vzduchu letisko v Kuchyni a v Perneku bolo vidieť požiar od bombardovania ruskými lietadlami.
Príchod frontu prežívali občania v noci z 3. na 4. apríla 1945 v očakávaní blízkeho oslobodenia. Boli poschovávaní v pivniciach a rôznych bunkroch rodinných domov. V dedine bolo už len niekoľko desiatok Nemcov, ktorí mali zadržiavať postup ruskej armády. Ostatné jednotky boli v poli. Asi o polnoci už boli ruské jednotky na Tureckom vrchu.
Nad ránom nemeckí vojaci vyhodili do povetria oba betónové mosty smerom z tábora do dediny. Jeden most vyhodili priamo v dedine pred farou. Detonácia bola tak silná, že rozbila obloky a strechy na okolitých domoch.
Intenzívne boje začali o 8.hodine, do dediny padali delové granáty a míny. Nemci opätovali streľbu z mínometov, ktoré mali umiestnené na dolnom konci. Nemecké lietadlá zapálili bombami 4 stodoly na konci obce smerom na Pernek, v ktorých mali uložený vojenský materiál a nestačili ho odviesť pred Rusmi. Zapálili aj dve stodoly v osade ,,U Škvorcov“ a jedna stodola horela na dolnom konci. Okolo 10. hodiny vnikli do obce prví ruskí vojaci. Niektorí občania začali vyliezať z úkrytov a vítali sa s Rusmi ale Nemci zahájili mínometnú paľbu od dolného konca dediny, kde mali porobené postavenia pre mínomety.
Nemeckí vojaci ustupovali dolu potokom smerom na Malacky a kládli tuhý odpor najmä pri železničnej stanici. Rusi sa blížili poľom od Perneka a automatmi strieľali smerom na koľaje. Boje trvali asi do 12. hodiny a potom paľba začala slabnúť. Nemci ustúpili do bôru a Malaciek. Zvuky streľby a výbuchov bolo počuť ešte asi týždeň po oslobodení, najprv smerom od Viedne a potom od Brna.
Na území katastra obce p***o 18 ruských vojakov, straty na nemeckej strane sa v kronikách neuvádzajú.
10 ruských vojakov bolo pochovaných v strede obce pri kostole, 4 pri soche sv. Trojice, 6 pri soche sv. Vendelína.
Ostatní boli pochovaní v chotári obce . Ich hroby boli oplotené a vysádzané kvetmi. Na drevených červeno natretých pomníkoch boli azbukou napísané mená 7 padlých vojakov.
Gvardi. Ča. Njašin Fedor Antonovič zomrel 8. 4. 1945
Gvard. riadovoj Kuriljuk Ivan Danilovič zomrel 9. 4. 1945
Gvard. skup. Melničenko Michail Terentevič *1910 zomrel 4. 4. 1945
Leitnant Grigoriev Michail Archinovič *1924 zomrel 4. 4. 1945
Gvard. riadovoj Ermolovič Pjotr Petrovič *1915 zomrel 3. 4. 1945
Čudinov Boris Michajlovič zomrel 4. 4. 1945
Efrodtov Voronežko Afokasov Stepanovič *1916 zomrel 5. 4. 1945
Dňa 30. a 31. januára 1946 boli na rozkaz SNR všetci rudoarmejci vykopaný , vložený do truhiel a odvezený do Malaciek. Odtiaľ transportovaný zvláštnym vlakom do Bratislavy , kde pre všetkých padlých ruských vojakov postavili pomník SLAVÍN. Vojaci ruskej armády ostali v dedine i po ukončení bojov.
V budove národnej školy bola až do konca apríla poľná nemocnica pre ťažko ranených. Ľahšie ranení boli ubytovanýí po súkromných domoch. Okrem ranených ostali v dedine aj jednotky patriace k neďalekému letisku.
Na oslave 1. mája robili slávnostné defilé kozácki jazdci.
Dňa 9. mája sa rozniesla radostná správa že skončila vojna. Zvony nášho kostola dlho zvonili.
18. mája sa začalo vyučovanie v škole, ktorú opustili ruskí vojaci. Bolo zničených 40% inventáru budovy.
Vojaci zostali ešte niekoľko týždňov v obci. Podľa spomienok starších obyvateľov sa niektorí vojaci správali voči domácim hrubo. Desiatky vojakov páslo kone na poliach a lúkach nášho chotára , neskôr doviezli aj hovädzí dobytok ukoristený z Nemecka.
Škody v obci boli najmä po požiaroch ktoré vznikli od zapálených stodôl. Zničený most pred farou a vykradnuté obchody a krčmy.
Straty na civilných osobách počas prechodu frontu:
Ondrej JANOVÝCH - zomrel na následky bombardovania.
Ján HANŠL - zomrel v Rakúsku pri povinnom prevoze proviantu pre ruskú armádu na rakúske územie. Mal iba 21rokov.
Spracoval; J.P. 11.2.2010
Zdroj; Obecná kronika Jablonové.
Školská kronika Jablonové.
Obyvatelia Jablonového.
Zverejnené 8.3.2010
Aktualizované 12.1.2012
