26/05/2026
AKTUALIZÁCIA MARYNKA ❤️
Niekedy jeden príspevok a jedno video dokáže vyvolať reakcie, ktoré som úprimne nečakala. A niektoré z nich veľmi boleli.
Video, ktoré sme zverejnili, nebolo ľahké dať von. Dlho sme váhali. Nie je to pekný pohľad, nie je to nič príjemné, ale je to realita nášho života. A presne preto sme sa rozhodli ho zverejniť — kvôli zbierke. Aby ľudia videli aj to, čo pomoc naozaj znamená. Tak ako zdieľame pokroky po terapiách, chceli sme ukázať aj tú druhú stranu.
💔 Objavili sa komentáre, ktoré sa čítali veľmi ťažko. Kruté slová, odsudzovanie, znevažovanie… pri niektorých som mala pocit, že ľudia úplne zabudli na obyčajnú ľudskosť. Boli chvíle, keď som to chcela celé zmazať a už nikdy nič nezverejniť.
Potom však prišli aj ľudia, ktorých sme dovtedy vôbec nepoznali. Videli nás len z diaľky počas terapií a až neskôr sa im zobrazilo naše video. Spoznali Mary aj náš príbeh a prišli za nami osobne. Nie so súdom, ale s podporou.
Povedali nám vetu, na ktorú asi nikdy nezabudnem: „Toto sa nedá opísať slovami. Ľudia to musia vidieť, aby pochopili realitu.“
A práve vtedy to celé začalo dávať zmysel.
🙏 Popri tom všetkom prišla aj obrovská vlna podpory, správ, zdieľaní, povzbudení a pomoci. A práve to nás držalo nad vodou.
Dnes po dlhej dobe konečne píšem aj niečo pozitívne. Nie dokonalé, nie rozprávkové… ale pre nás obrovské.
Mary spí. Po skoro 9 mesiacoch konečne spíme aj my. 💙
Agresivita výrazne ustúpila, prestalo sa jej triasť telíčko, ruky aj hlavička, sebapoškodzovanie sa upokojilo a Mary je celkovo pokojnejšia. To, čo nedokázala ani kombinácia troch liekov na spanie a upokojenie, prišlo po terapii. A my sme za to neskutočne vďační.
Sme doma už tretí týždeň a pomaličky začíname Mary zapájať späť do režimu a aktivít pred septembrom. Dnes sme opäť skúšali cestu autom, keď som s Mary v aute sama, aby som ju vedela voziť na terapie, do zariadenia aj do školy. Zatiaľ to robíme tak, že v jednom aute idem ja s Mary a v druhom Tibor za nami, keby bolo treba pomôcť.
A zvládli sme to. ❤️
Skúšali sme už aj zariadenie a zatiaľ to zvládla trikrát. Personál nám povedal, že celú hodinku bola pokojná, rozdávala lásku, chcela objímať a dávať pusinky… a ja ani neviem opísať, čo to pre nás znamená počuť.
Pomaličky chceme skúsiť aj jeden deň školy, kam chodí raz týždenne na dve hodiny. A najbližšie dni nás čaká ďalší veľký krok — po mesiacoch skúsiť režim, kde budem s Mary od rána do večera sama, aby tatinko mohol postupne začať znovu chodiť do práce.
💙 Tento týždeň mi Mary dovolila ju pokojne prezliecť aj prebaliť bez útokov a agresivity. Pre niekoho maličkosť, pre nás niečo, čo sme mesiace nezažili.
Pomaličky sa vysádza aj liek na spanie, ktorý celé mesiace nemal žiadny účinok. Keďže ide o silné lieky, znižujú sa postupne a všetko konzultujeme s psychiatrom. Zatiaľ však nevidíme žiadne zhoršenie a Mary od terapie stále spí. Preto sme sa rozhodli jej telíčko ďalej zbytočne nezaťažovať niečím, čo jej aj tak nepomáhalo.
🙏 Ďakujeme každému jednému človeku, ktorý nám pomohol, podporil nás, zdieľal zbierku alebo na nás myslel. Len vďaka vám sme dokázali terapiu absolvovať a pomôcť Mary.
Sú to možno malé kroky navonok, ale pre nás obrovské veci. A po veľmi dlhej dobe máme konečne pocit, že sa nám domov vracia pokoj. ❤️
