12/02/2026
Tu už viac slov netreba
Niekedy rozmýšľam nad tým, aké by to bolo žiť partnerský život, v ktorom by sme nepoznali ťažkosti spojené s ťažkou chorobou dieťaťa.
Je v tom nejaký rozdiel?
Manželstvo je najprv rozhodnutie pred oltárom, že si vezmete človeka, ktorého milujete a potom, potom je to mnoho a mnoho vedomých rozhodnutí, že budete milovať človeka, ktorého ste si vzali.
"V zdraví i v chorobe."
V zdraví i v chorobe... vašich detí.
" V dobrom i v zlom"
V dobrom i v zlom, ktoré so sebou prináša choroba a stav vášho dieťaťa.
A tá toho zlého prináša, ale i berie, mnoho.
Je ako acetón, ktorý rozpúšťa lepidlo - rozkladá to, čo drží vzťah pokope.
Mnoho ľudí sa pýta:
"Choroba dieťaťa stmelí rodinu, manželov, však?"
A odpoveď je áno, aj nie.
Ale viac ako momenty "tmelenia" si odskáčeme momenty búrok, turbulencií a odliepania vrstiev nášho pravého ja.
Zistíme, že vieme byť aj zlí...
Ale byť dobrí, keď je všetko naokolo dobré, nie je vlastne žiadna cnosť.
Myslím, že mnohí zvonku, ktorí rozmýšľajú nad rodinou a chorým dieťaťom, majú pred očami tento obraz - vnímajú len tú krátku "filmovú" epizódku, ako muž mocne objíme plačúcu matku krátko po vynesení verdiktu: "vaše dieťa je nevyliečiteľné choré".
(V tom horšom prípade matka padne na dlážku, lebo ten, o koho by sa oprela je proste v ten moment fuč.)
Asi vnímajú len to, ako musíme ťahať za jeden povraz a chápu, že ťah na bránku v páre má väčší potenciál skórovať. A ono je to pravda!, sme spojení v boji proti chorobe, v boji proti slepote sveta, v boji za lepší život, ale mimo zápasu na ľade je to iný boj.
So sebou samým.
S ním a s ňou.
Lebo ťažká a dlhotrvajúca choroba manželstvo permanentne skúša.
Ťažký stav dieťaťa vyžaduje neustálu starostlivosť a dohľad, choroba dieťaťa vedie k sociálnej izolácii nielen jednotlivých členov rodiny ale rodiny ako takej, energia partnerov je neustále smerovaná na hľadanie pomoci a riešenie krízových situácií. Žijete v neistote a jednou nohou ste v nemocnici, na jednom partnerovi je, aby finančne zabezpečil rodinu a na druhom sa kumulujú roly rodiča, opatrovateľa, terapeuta, psychológa, zdravotnej sestry, ekonóma. Namiesto spoločne strávených príjemných chvíľ trávite chvíle na rehabilitačných pobytoch, na úradoch, v ambulanciách, za počítačom hľadajúc ďalšie a ďalšie možnosti liečby a ďalšie a ďalšie možnosti ako získať financie na špeciálne pomôcky. A toto všetko je sprevádzané chronickou únavou z prebdených nocí, a nocami, kedy kvôli dieťaťu nespíte v jednej posteli, ani nemáte priestor si sadnúť na spoločný gauč...
Všetko vyššie spomenuté generuje stres, ktorý robí svoju zlú službu vo vnútri, ale tam nekončí a prediera sa i von...
Prerastá do nervozity a podráždenosti a tie do nepokoja.. a hádok.
A tie ako riedidlo postupne rozleptávajú spoje a narúšajú celistvosť.
Tento jediný narušený spoj by mohol zbúrať celý most, ale vaša sila je v tom, že sa vedome rozhodnete pre iný scénar.
Lebo choroba tvojho dieťaťa obnažila pravdu. Vaše slabé, ale i silné stránky a práve tie sú jediným dôležitým prvkom, na ktorom je možné stavať zas a znova.
A vy sa rozhodnete, že predsa len budete milovať človeka, ktorého ste si vzali. Lebo hoci by každý z vás mohol odísť, lebo v manželskom sľube sa nehovorí nič o tom, že budete verný aj v zdraví aj v chorobe vašich detí, ostanete hrať zápas vášho života ako jeden tím.
Lebo je to fair - play.
Lebo vaša cesta nekončí prekážkou, ale až na svojom konci.
Venované všetkým skúšaným manželom pri príležitosti Narodného týždňa manželstva 2026.
