24/02/2026
Zamyslenie...
V týchto dňoch na vás, na nás, na všetkých vyskakujú prosby o 2% podiel daní. Okrem iných aj odo mňa. Je to každoročný, doslova až krkolomný boj o to, aby sa niekto rozhodol pre nás, pre Dianku. A všetci iní samozrejme za seba... Začína to už niekedy v novembri, keď sa blíži koniec roka a prichádza ďalší rok.. Znamená to pre mňa plnú hlavu toho, kde na celý nasledujúci rok opäť zoženiem peniaze na všetko, čo s Diankou potrebujeme absolvovať. A ide pritom o nemalé peniaze. Keď zrátam všetky terapie, za jeden rok to je pokojne aj 20 000 eur!!! Šialené.. A takto sa rok čo rok naháňame, prosíkame, po nociach nespíme a uvažujeme, ako pomôcť vlastnému dieťaťu, aby sa malo lepšie, aby malo čo najmenej bolestí a aby napredovalo. Napíšem desiatky e-mailov, žiadostí, prosieb.. A z 90% bez odozvy. Mám chuť kričať, mám chuť sa na všetko vykašľať. Ale otrasiem sa a idem (žobrem) ďalej... Ako mnoho iných, ktorí sú na tom podobne. Nechcem sa sťažovať, iba sa zamýšľam a pýtam... Prečo to musí byť takto? Prečo takéto terapie, lieky, doplnky a rehabilitačné pomôcky jednoducho nehradí zdravotná poisťovňa?? Prečo musíme žobrať o to, aby sa deti, ktoré prišli na svet so zdravotným znevýhodnením nie svojou, ani našou vinou, mali čo len o malilinký kúsok lepšie?? Prečo nemôžem jednoducho chodiť do práce, prečo zariadenia DSS poriadne ani nie sú a ak sú, tak zase len platiť, platiť za všetko... Na mamy, ktoré sa starajú o choré deti alebo o príbuzných, na tie nik nemyslí. Nie sme pre štát nič... Sú mamy, ktoré sa takto takmer zodrali a keď im ich milované dieťa odišlo, -lebo to sa stáva veľmi často- zrazu zostanú bez ničoho. Okrem obrovskej prázdnoty v duši. Nevedia, ako ďalej, lebo roky bolo ich celým vesmírom starostlivosť o choré dieťa. A štát nemá riešenie ani na toto... Ale to som už inde... A celé je to boj s veternými mlynmi.. Neostáva iné, iba v tom pokračovať... 🙏🤷♀️
A ja ďakujem všetkým Vám, ktorí ste v tom s nami. Všetkým, ktorí pomáhate, prispievate, zdieľate, hovoríte o nás iným, všetkým, ktorí mi venujete slová podpory... A všetkým, ktorí si tieto moje občasné "výlevy" prečítate. Myslím si, že niekedy je treba hovoriť a písať aj o tomto. Mnoho ľudí sa potom pozerá na veci inak a mnohí sa v tom možno tiež nájdu a je im potom o trochu lepšie, lebo vedia, že v tom nie sú sami... 🙏❤️
