Príťažlivou časťou mesta v nedávnej minulosti bola Kolmanova záhrada, ktorá má bohatú históriu a je opradená mnohými udalosťami. Pozemok na jej zriadenie dostal Matej Sennowitz v roku 1820 od Kráľovskej dvornej komory. Záhrada po jeho smrti spustla a po polstoročí ju dal znova oživiť a upraviť pre pôvodné účely známy prešovský lekárnik Fridrich Kolman a aj on, podobne ako Matej Sennowitz, ju predu
rčil pre botanické a prírodovedecké účely. Odvtedy sa zachoval názov záhrady až dodnes a tá slúžila a aj slúži pre všetky typy škôl na území mesta a na jeho okolí. Po roku 1950 sa záhrada ocitla v správe mesta a podľa zákona z roku 1954 bola spolu s ďalšou plochou neďaleko Kalvárie vyhlásená za chránenú oblasť s prísnou ochranou. Celková plocha chránenej oblasti Holej hory bola 14,5 hektára, z čoho na Kolmanovu záhradu pripadalo 9,8 hektárová plocha. Okrem iného sa tu nachádzala padáková veža, ktorá bola vypracovaná podľa projektov sovietskych Dossafovcov a bola prvá tohto druhú v republike v 1957. Od ostatných sa líšila tým, že pri zoskoku mal parašutista pripnutý padák, ktorý sa mu otvoril, takže pocítil také isté trhnutie ako keby skákal z lietadla. Takýto stav chránenej oblasti sa v tejto lokalite zachoval až do konca roku 2006. V roku 1999 si Evanjelický biskupský úrad východného dištriktu v Prešove uplatnil svoje reštitučné práva, na základe čoho bola záhrada vyčlenená spod správy mesta a priznaná za symbolickú korunu pre túto inštitúciu. Odvtedy sa o spravovanie záhrady stará jeden pracovník z biskupského úradu, neskôr aj s pomocou Občianskeho združenia Kolmanova záhrada a iných dobrovoľníckych organizácií. V posledných rokoch prebiehajú neustále tlaky na postupnú zástavbu tohto územia a potichu poza chrbát občanov mesta došlo Vyhláškou Krajského živnostenského úradu v Prešove od 1. januára 2007 k zrušeniu chránenej oblasti Holá hora. Nenásytní developeri postupne podnikajú kroky o zaradenie tohto územia medzi stavebné pozemky a vyvíjajú tlaky na poslancov mesta o zapracovanie zmeny územného plánu v tejto lokalite. V roku 2015 sa proti takejto nehoráznej zmene územného plánu predloženej do mestského zastupiteľstva zmobilizovali dobrovoľníci a obyvatelia mesta Prešov, zorganizovali petíciu proti zástavbe územia a niekoľkí občania, vrátane členov petičného výboru, sa priamo zúčastnili na prerokovaní petície na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Snaha developerov o zmenu charakteru tohto vzácneho územia na stavebné pozemky bola pri hlasovaní tesne odvrátená o jeden hlas. Mesto Prešov sa pritom zaviazalo v Regionálnej integrovanej územnej stratégii Prešovského kraja na roky 2014 – 2020, že bude aktívne pristupovať k tvorbe zelených plôch a medzi navrhované plochy bola zaradená aj oblasť Kolmanovej záhrady. Snahou Občianskeho združenia Kolmanova záhrada je podporovať záujem občanov mesta Prešov o obnovu pôvodného poslania Kolmanovej záhrady s obohatením o podujatia, ktoré Kolmanova záhrada poskytovala pred polstoročím a pravidelne organizuje dobrovoľnícke čistenie a upratovanie tohto priestoru v záujme vytvorenie príjemnej oddychovej zóny pre širokú verejnosť mesta Prešov a jeho návštevníkov.
