21/07/2021
22. júna 1941, Hitlerova nacistická armáda bez vyhlásenia vojny napadla pred svitaním Sovietsky Zväz. Prvým hraničným mestom bol Bieloruský Brest, ktorý mal padnúť do rúk fašistov podľa ich plánov za 8 hodín. Sovietski vojaci v značnej menšine však svojou vytrvalosťou a odhodlaním, odrezaní od zásob jedla, napriek beznádejnej a zúfalej situácii bránili mesto 3 týždne. Dokonca ešte v auguste ohrozovali posledné hliadky nemecké jednotky. Mladí vojaci vedeli, že zomrú, ale chceli brániť mesto čo najdlhšie, aby získali čo najviac času pre sovietske velenie v Moskve.
A tak 20. júla 1941, pred 80timi rokmi, mladučký bieloruský vojak z posledných síl napísal na stenu Brestskej pevnosti: "Я умираю, но не сдаюсь! Прощай, Родина"
UMIERAM, ALE NEVZDÁM SA. ZBOHOM, OTČINA.
A čo my? Necháme IM našu krajinu? Necháme ICH zničiť budúcnosť našich detí?
