Zelené poklady Karpát

08/06/2026

🛶 HURÁ, PRÁZDNINY! 🌞

📅 1. júla vyrážame na dobrodružný splav Dunajca!

Čaká nás deň plný vody, prírody a zážitkov – 24 km splavu medzi skalami Pienin, zastávka v Červenom Kláštore, piknik pri rieke, kúpanie a skvelá partia.

Program je určený pre deti a mládež od 12 rokov, mladšie deti sa môžu zúčastniť v sprievode rodiča.

Počet miest je obmedzený, preto neváhajte s registráciou!

👉 Viac informácií a prihlásenie:
https://www.machaon.eu/sk/zazitky/pre-turistov/huraleto

Prihláste svoje deti na splav jednej z najkrajších riek v Európe ukrytej medzi strmými bralami Pienín. Ideálne pre začiatočníkov i pokročilých.

02/06/2026

🌊 На хвилі з собою

Якщо останнім часом ти більше дбаєш про всіх навколо, ніж про себе — цей день для тебе.

Один день без поспіху, дедлайнів і нескінченних «треба».

🛶 Сплав Дунайцем серед карпатських скель і лісів
☀️ Купання, сонце і теплий вітер
🌿 Пікнік на березі річки
💚 Жіноче коло, підтримка і багато сміху

Без досвіду. Без змагань. Без стресу.

Просто вода, природа і можливість нарешті видихнути.

📍 21 червня, П'єніни
💶 45 € / особа
👭 Лише 12 місць

А якщо хочеться більшого, ніж один день?

Ви можете приїхати до нас в Арт-резиденцію «Махаон» уже в п'ятницю ввечері та влаштувати собі маленьку карпатську відпустку.

🏡 Проживання від 16 € з особи
🔥 Вечори біля вогнища
⛰️ Прогулянки Високими Татрами
♨️ Термальні басейни Врбов
💧 Долина Ганівського потоку та природний гейзер
🌿 Час для себе, без поспіху та планів

Ми із задоволенням допоможемо організувати вам індивідуальну програму відпочинку до або після сплаву — залежно від того, чого зараз найбільше потребує ваша душа.

Реєстрація:

Хочеш видихнути, вирватись із кола «треба» і згадати, як це — жити на повні груди? Приєднуйся до сплаву гірською річкою , де вода змиває втому, пороги дарують адрена....

12/05/2026

🎬🌲Pozývame vás pozrieť si video z nášho divadelného predstavenia „OSLAVA V KLIETKE“ https://youtu.be/a-4k7_Btbj4

Príbehu o lese, medveďoch, slobode a vzťahu človeka k prírode. 🐻💚

Predstavenie vzniklo v spolupráci detí, pedagógov, umelcov a environmentálnych odborníkov v rámci projektu Zelené poklady Karpát a prostredníctvom divadla otvára dôležité témy ochrany prírody, spolunažívania človeka a divokých zvierat, ale aj zodpovednosti za budúcnosť Karpát.

🌿 Veríme, že environmentálne divadlo môže byť silným nástrojom vzdelávania, empatie a diskusie — pre deti, mládež aj dospelých.

🤝 Radi nadviažeme spoluprácu so školami, festivalmi, kultúrnymi centrami, komunitnými podujatiami, environmentálnymi organizáciami aj ďalšími partnermi, ktorí by mali záujem predstavenie uviesť vo svojom meste či regióne.

🎭 Predstavenie sme pripravení prezentovať na:
• školách a vzdelávacích podujatiach
• festivaloch a kultúrnych akciách
• environmentálnych programoch
• komunitných a mládežníckych podujatiach

💚 Ak vás predstavenie zaujalo, ozvite sa nám.
Budeme radi za nové spolupráce a príležitosti prinášať environmentálne témy k ďalším ľuďom.



Spolufinancované Európskou úniou

11/05/2026

Junior ranger and instructor in action

09/04/2026

💚 🇺🇦 Predstavujeme poklady prírody ukrajinských Karpát: Pleso Brebeneskul

🧭 GPS súradnice: 48.1022° N, 24.5613° E

💦 Pleso Brebeneskul, najvyššie položené pleso na Ukrajine, sa nachádza v nadmorskej výške 1801 metrov. Nachádza sa v Rachivskom okrese Zakarpatskej oblasti, na juhozápadnom svahu Čornohirského hrebeňa, v kotline medzi horami Brebeneskul (2035 m) a Gutyn Tomnatyk (2016 m), na území masívu Čornohirskej rezervácie (súčasť Karpatskej biosférickej rezervácie). Šírka plesa je 67 m, dĺžka 147 m. Najväčšia hĺbka je 3,2 m. Z plesa pramení rieka Brebeneskul, ktorá sa vlieva do rieky Tisa.

💭 Brebeneskul je hydrologická prírodná pamiatka miestneho významu. Názov jazera sa podľa jednej verzie spája s rumunským slovom „barvinok“ (zimozeleň). Iná verzia tvrdí, že Brebeneskul dostal svoje pomenovanie podľa hudobného nástroja berbenica. Názov berbenica nesie aj predĺžená drevená huculská nádoba s dvojitým dnom na skladovanie potravinárskych produktov (predovšetkým mlieka a syra).

💡 Podľa vedcov z Karpatskej biosférickej rezervácie má toto jedinečne krásne pleso vek približne 10 000 – 15 000 rokov. Leží na dne ľadovcovej priehlbiny, ktorá vznikla zosuvom masy ľadu z hôr. Zástupcovia rezervácie tvrdia, že voda je tu dokonale čistá a mierne mineralizovaná.

🥶 Pleso je najchladnejšou vodnou plochou v krajine. Teplota vody tu v lete zriedka prekročí 🌡️15°C, pretože pleso má medzi horami obmedzený prístup k slnečnému žiareniu. Navyše, aj letné večery sú v tejto nadmorskej výške často mrazivé. Pevný ľad sa na vodnej ploche drží 5 až 6 mesiacov v roku.

🦎 V plese Brebeneskul sa nevyskytujú žiadne ryby. Faunu predstavujú mikroskopické kôrovce a obojživelníky, najmä karpatský mlok, horský mlok, skokan štíhly a kôrovce.

🥾 Dostať sa k jazeru nie je jednoduché, no práve to láka nadšencov vysokohorskej turistiky. K jazeru sa môžete dostať z mesta Rachiv v Zakarpatskej oblasti, cez dediny Bohdan, Usť-Hoverla, kontrolný bod Tyščora a Lemskú planinu. Odtiaľ je to už len asi 7 km pešo (približne 1,5 hodiny). Po ceste môžete navštíviť pastiersky dom s funkčnou syrárňou.

⚠️ Ochrancovia prírody žiadajú turistov, aby neodhadzovali odpadky ani nerúbali okolité borovice na zakladanie ohňov. V okolí Brebeneskulu rastie borovica horská (kosodrevina), ktorej v Karpatoch hrozí vyhynutie.

Spolufinancované Európskou úniou


https://www.facebook.com/next.huskrouacbc.eu

08/04/2026

🌿 🇺🇦 Predstavujeme poklady prírody ukrajinských Karpát: Čornohora

🏔️ Čornohora je najvyšším pohorím ukrajinských Karpát. Práve tu sa sústreďujú najvyššie vrchy Ukrajiny, ľadovcové útvary a desiatky horských jazier. V pohorí Čornohora sa nachádza aj najvyšší vrch na Ukrajine – Hoverla (2061 m), ktorého vrchol je často pokrytý snehom aj koncom jari. Masív sa nachádza východne od Polonínskych Beskýd. Hlavný hrebeň sa tiahne približne 40 km medzi údoliami riek Čierna Tisa na západe a Čierny Čeremoš na východe. Prechádza územím Zakarpatskej a Ivanofrankivskej oblasti.

🗻 Z hľadiska reliéfu ide o alpskú vysočinu. Výškové rozdiely medzi vrchmi sú pomerne nevýznamné, s výnimkou extrémnych vrchov – Hoverla a Pip Ivan. Na planinách sa nachádzajú kamenné zhluky, ale v oveľa menšom rozsahu ako napríklad v Gorganoch.

💭 Názov Čornohora má niekoľko vysvetlení. Najbežnejšie je, že sa spája s tmavou farbou smrekových lesov a skál, ktoré z diaľky vyzerajú takmer čierne. V zime masív ostro kontrastuje s bielym snehom.

🌲 Čornohora je pozoruhodná svojimi kontrastmi: horské smrekové lesy sa striedajú so subalpínskymi lúkami – planinami a vyššie sa tiahnu skalnaté hrebene. Práve na Čornohore sa nachádzajú stopy po bývalom zaľadnení, najmä plesá Brebeneskul a Nehrove. V nadmorskej výške 1800 m sa tu tiahne subalpínske pásmo, ktoré zahŕňa porasty borovice horskej (kosodrevina), borievky a jelše zelenej. Nad 1800 m n.m., v najvyššom alpínskom vegetačnom pásme, sa nachádzajú trávnaté a krovinaté planiny.

🦨 Spomedzi vzácnej fauny tu prežil norok európsky, ktorý inde prakticky vymizol. Obrovské množstvo starých dutých stromov slúži ako domov pre dendrofilné netopiere a dutinové hniezdiče. Medzi nimi je 8 druhov ďatľov, ako aj niekoľko druhov sov, z ktorých tri sú zapísané v Červenej knihe Ukrajiny. Existuje rod karpatských a východokarpatských endemitov, ktoré sa v ukrajinských Karpatoch vyskytujú iba v Černohore – bystrušky chrobáky, húseničiar hnedý, bystruška trechus plicatulus a ruský behúnik. V tejto oblasti bol spozorovaný aj hraboš tatranský, o ktorom sa ešte donedávna predpokladalo, že jeho areál nepresahuje Vysoké Tatry v Západných Karpatoch.

🥾 Turizmus je v Ukrajinských Karpatoch azda najrozšírenejší práve v Čornohore: známe chaty sú v mestách a obciach Rachiv, Jasiňa, Vorochta, Bystrec, Verchovina atď.

💚 Územie masívu je súčasťou Karpatskej biosférickej rezervácie. Príroda sa tu zachovala takmer v pôvodnej podobe.

Spolufinancované Európskou úniou


https://www.facebook.com/next.huskrouacbc.eu

08/04/2026

🌄 Сезон відкрито! Ми чудово провели час у Хорватії, протестували каяки та спорядження для скелелазіння

07/04/2026

🌿 🇺🇦 Predstavujeme poklady prírody ukrajinských Karpát: Polonina Runa

🏔️ Polonina Runa sa nachádza v okresoch Perečin a Veľký Berezný v Zakarpatskej oblasti, medzi horným tokom riek Ľuta, Šipot, Turycia, Prelučný a Vojevodyn. Charakteristická je svojím rozľahlým, takmer plochým vrcholom. Taktiež je známa svojou veternou klímou, premenlivým počasím a povesťou jednej z najlepších vyhliadkových lokalít, z ktorých si môžete pozrieť a odfotografovať krásu karpatskej horskej krajiny. Panorámy, ktoré sa odtiaľto otvárajú, robia z poloniny Runa jedno z najznámejších a najikonickejších miest Zakarpatska. Za jasných dní sú na západe viditeľné poľské Beskydy a slovenské Vysoké Tatry.

🔝 Výška poloniny Runa (alebo iný názov - Rivna) dosahuje 1482 m (podľa iných zdrojov - 1479 m). Tento široký hrebeň je pokrytý prevažne bukovými lesmi (na svahoch). Najznámejším spomedzi jej vrchov je rovnomenná hora Polonina Runa (1479 m, v severozápadnej časti masívu), ako aj hory Menčul (1295 m, v južnej časti) a Runa-Plaj (1227 m, v juhovýchodnej časti).

🐦 Polonina Runa má dôležitý environmentálny význam. Je biotopom mnohých druhov vtákov a malých cicavcov, ako aj súčasťou migračných trás voľne žijúcich zvierat. Na planine sa nachádza ornitologická rezervácia Sokolie skaly a hydrologická prírodná pamiatka Ľadovcové jazero Veľká Trosťa. Na juhovýchodných svahoch leží Turie-Poľanská prírodná rezervácia a vodopád Vojevodyn a na severozápade Lumšorské vodopády.

⚠️ Najväčšie pohorie v Karpatoch v posledných rokoch, žiaľ, čelí vážnej environmentálnej hrozbe. Napriek varovaniam ochranárov a dokonca silným protestom sa tu plánuje výstavba veternej elektrárne. Ministerstvo hospodárstva, ktoré projekt schválilo, tvrdí, že sa neplánuje žiadny výrub lesov, ale už v apríli 2024 sa časť pralesov v lesnom hospodárstve Šipot vyrúbala kvôli výstavbe cesty pre veterné turbíny. Proti výstavbe na polonine sa vyjadrili environmentálne organizácie – WWF Ukrajina, Greenpeace Ukrajina i Ukrajinská skupina na ochranu životného prostredia.

🏗️ V súčasnosti sa veterné farmy plánujú nielen na polonine Runa, ale aj na Ľuťanskej Holici, Hostrej a Krasnej v rámci Poloninského hrebeňa, na Vododiľnom hrebeni, v Apeckej planine, na vrchu Pleša a v masíve Svydovecký. Okrem toho neboli definitívne zrušené stavebné plány v polonine Boržava, o ktoré stále prebieha súdny spor. Pevne veríme, že prírodu poloniny Runa sa podarí zachrániť a zachovať aj pre ďalšie generácie.

Spolufinancované Európskou úniou


https://www.facebook.com/next.huskrouacbc.eu

06/04/2026

💚 Predstavujeme klenoty prírody ukrajinských Karpát: polonina Boržava 🇺🇦

🏔️ Boržava je jedno z najvyšších a najdlhších pohorí v ukrajinských Karpatoch. Nachádza sa v Zakarpatskej oblasti medzi riekami Latorica a Rika a tiahne sa v dĺžke takmer 50 kilometrov od severovýchodu na juhozápad Jeho vrchy dosahujú 1681 (Stij), 1598 (Veľký Verch) a 1517 metrov (Mahura-Žyde). Je to jeden z najpôsobivejších kútov Karpát a zároveň jedna z najjednoduchších turistických trás. Každoročne priťahuje státisíce návštevníkov svojimi širokými, bezlesými hrebeňmi, hladkými horskými líniami a panorámami. V zime tu funguje lyžiarske stredisko a v lete sa konajú súťaže v zjazde, závesnom lietaní, paraglidingu a ďalších športoch.

🔝 Najvyšší vrch Boržavy – vrch Stij – je známy aj svojou meteorologickou stanicou. Vďaka miernym svahom a otvoreným priestranstvám je Boržava ideálnym miestom pre turistiku a fotografické zájazdy. 🔭 Za jasného počasia odtiaľto môžete vidieť Gorgany, Svydovec a dokonca aj odľahlé oblasti Rumunska.

💭 Výraz „polonina“ (polonina Boržava) predstavuje vysokohorské lúky, ktoré sa oddávna využívali na pastvu dobytka. V lete tu dodnes môžete stretnúť stáda oviec a počuť zvuky trombity. Boržavská polonina si zachovala tradície huculského a bojkovského hospodárenia a miestni pastieri vyrábajú bryndzu a iné karpatské syry podľa dávnych receptov.

🦌 Poloniny patria medzi územia s významom pre ochranu prírody vďaka vysokej diverzite rastlín, ale aj živočíchov (jelene, srnče, líšky, niekedy sa vyskytujú aj rysy). Vzhľadom na otvorenosť hrebeňa sa počasie môže rýchlo meniť, preto by si turisti mali vopred skontrolovať predpoveď a mať vhodné vybavenie.

🌿 Boržava je atraktívna vo všetkých ročných obdobiach. V lete je pokrytá rôznymi bylinami a čučoriedkami, v zime sa tu tvoria mäkké snehové svahy, obľúbené medzi nadšencami freeridu a skialpinizmu. V oblasti obce Pylypets sa nachádza lyžiarske stredisko a neďaleko sa nachádza vodopád Šipot – jeden z najznámejších v Karpatoch.

🥾 Na Boržavu sa dostanete z osád Pylypec, Podobovec, Volovec alebo Mižhirja. Trasy rôznej náročnosti umožňujú jednodňovú prechádzku aj viacdňovú túru pozdĺž celého hrebeňa.

🆘 V súčasnosti sa ekológovia a ochrancovia životného prostredia snažia zachovať budúcnosť tohto pohoria, pretože existuje nebezpečenstvo prevodu pozemkov v prírode do rúk podnikateľov, ktorí ich chcú zastavať alebo umiestniť tu veterné elektrárne. Ekológovia navrhujú, aby štát, zastúpený Zakarpatskou regionálnou radou, tieto pozemky odkúpil s cieľom vytvoriť národný park alebo prírodnú rezerváciu. Medzi možné oblasti rozvoja patrí oživenie tradičného poloninského hospodárstva, rozvoj ekologického cestovného ruchu a rehabilitačné programy pre ľudí postihnutých vojnou.

🏅 Boržava je súčasťou Smaragdovej siete Ukrajiny, ktorá patrí do paneurópskej ekologickej siete území s osobitným environmentálnym významom. Rozhodnutím Stáleho výboru Bernského dohovoru bola polonina Boržava označená za oblasť dôležitú pre ochranu prírody v európskom meradle.

Spolufinancované Európskou úniou


https://www.facebook.com/next.huskrouacbc.eu