02/04/2026
Štvrtok Veľkého týždňa – Zelený štvrtok Pánovej večere 02.04.
Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Jn 13, 3-5
Ruský spisovateľ Lev Tolstoj rozpráva v krátkom príbehu o prísnom panovníkovi, ktorý žiadal od svojich kňazov a mudrcov, aby mu ukázali Boha, ktorého by mohol vidieť. Mudrcom sa nepodarilo vladárove želanie splniť. Nakoniec jeden pastier, ktorý sa práve vrátil z poľa, sa ponúkol, že úlohu kňazov a mudrcov príjme. Kráľ sa od neho dozvedel, že jeho oči nie sú hodné, aby videli Boha. Preto chcel kráľ aspoň vedieť, čo Boh robí. „Aby som mohol na túto otázku odpovedať,“ povedal panovníkovi pastier, „musíme si vymeniť odev.“ Váhavo, ale zo zvedavosti po odpovedi, panovník súhlasil. Vtedy prišla odpoveď: „Presne toto robí Boh.“ Boží Syn, pravý Boh z pravého Boha, zanechal svoju Božskú nádheru: „zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa podobný ľuďom, a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, uponížil sa... až na smrť na kríži“ (por. Fil 2,6). Ako hovoria cirkevní otcovia, Boh uzatvoril posvätnú výmenu: vzal na seba to, čo bolo naše, aby sme my mohli získať to, čo bolo jeho – stať sa podobní Bohu. Počas Vianoc sme oslavovali to, ako sa stal Ježiš človekom, počas týchto dní si pripomíname, ako Ježiš zostúpil ešte nižšie, stal sa človekom, ktorého považovali za zločinca, stal sa posledný z posledných. Dnes nám dáva veľký dar, zostupuje do chleba, aby malo z čoho žiť naše srdce. Srdce, ktoré pre lásku musí veľakrát zostupovať. Srdce, ktoré musí pochopiť, že v tomto živote dobro mnohokrát bude trestané, nie odmeňované. Neznechucujem sa, ako som pre urobené dobro nepochopený?