31/03/2026
Veľa z Vás zaujíma, ako to zvláda Romanka v škole. Prípravný ročník sme zvládli bez väčších komplikácií. Avšak prvý ročník nám občas dáva zabrať 😮💨.
Keďže Romanka navštevuje školu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, učia sa tu všetko tak, ako v bežnej základnej škole, s tým rozdielom, že majú viac logopédie a samozrejme sú tu odborníci, ktorí vedia, ako pracovať s deťmi, ktoré majú problémy s učením či pozornosťou. V škole je Romanka jediná so svojou diagnózou, takže ona sama je veľkou výzvou pre pani učiteľky a logopedičku. Ale poviem Vám, že máme veľké šťastie, že sa Romanka dostala práve do tejto školy a že má pri sebe skvelú logopedičku Mišku, super asistentku a skvelé pani učiteľky, ktoré sa snažia vyjsť v ústrety potrebám a možnostiam našej Romanke.
Detská mozgová obrna je zodpovedná za Romankinu horšiu motoriku, ktorá sa podpísala aj na písaní. Snažili sme sa od minulého roka Romanku naučiť písať aspoň tlačeným písmom. Žiaľ, realita s detskou mozgovou obrnou je náročná. Tento rok Romanka nabehla na písanú abecedu, skúšali sme s ňou písať tak, že sme jej držali ruku a písali s ňou, ale ani toto nebola cesta, keďže reálne Romanka sama vôbec nepísala. Preto logopedička Miška navrhla, aby Romanka písala cez klávesnicu do tabletu. Vtedy budeme mať istotu, že Romanka prepisuje a odpisuje presne to, čo je napísané v šlabikári a v písanke.
Začiatky boli náročné. Začali sme samotnými písmenkami, potom slabikami, slovami a nakoniec celými vetami. Zo začiatku robili Romanke problém chyby, ako napríklad medzera medzi slovami, veľké písmeno na začiatku vety, či samotný dĺžeň. Človek naozaj netuší, ako funguje Romankin mozog, ale jedno viem. Pravidelným cvičením a neustálym trénovaním samotných písmen a písania na klávesnici urobila Romanka neuveriteľný posun za pár týždňov.
Teraz Romanka nemá problém odpísať aj 10 viet za sebou v písanej forme do tabletu cez klávesnicu. Samozrejme nesmiem zabudnúť na to, že naša Romanka je mala Kelišová 😄 a všetko naokolo ju zaujíma preto je veľkým problémom sústredenie. Verím, že časom sa aj toto zlepší 🙂.
A prečo Vám píšem tento príspevok? Jasné, že aj preto, aby ste vedeli, ako perfektne sa Romanke snažia v škole vyhovieť a nájsť to správne riešenie pri diagnóze ako je DMO. Píšem Vám to aj preto, že som narazila na jednu vetu v knižke, ktorú mi požičala pani učiteľka zo školy. Tá veta znie: ‼️“Aj bez písania sa dá žiť!”‼️.
To, či bude Romanka niekedy v živote písať rukou nie je vôbec podstatné. Dôležité je, aby sa vedela v živote dorozumieť a ak to bude len vďaka PC a klávesnici, tak nech. Samostatnosť je náš cieľ. Aj keď bude s obmedzeniami 🙏❤️.
