20/01/2026
PRÍBEHY S dospelým AUTIZMOM.
Každý kto má skúsenosti s PAS si už asi zažil situáciu kedy autista „vyparatil“ niečo, čím sám vystavil seba do nebezpečia. Zrejme ich nízke rozlišovacie schopnosti nebezpečných situácií pramenia aj v nedostatku predstavivosti a samozrejme i v tom, že svet vnímajú úplne inak než my. V nedeľu som so synom (28) zažil jeho strach. Nešlo síce o nebezpečenstvo, ktoré by ho príliš ohrozovalo ale i tak strach v očiach bol veľký. Boli sme na výšľape na Pyramídu, čo je kopec nad Nitrou, často chybne označovaný ako Zobor. Trasa však bola plne zľadovatená a veľmi ťažká pre každého. Nič sa nedialo až pokým prišiel prvý pád. Zodvihnúť sa na ľade a v kopci bolo veľmi ťažké i za mojej pomoci. 3-tí x to už bolo aj únavné. Tu ďakujem ochotnému pánovi za pomoc, kedy mi pomohol syna dostať mimo ľad do snehu. Následne pri schádzaní dolu 4-tý a 5-ty pád. Ten strach, ktorý mal v očiach, neviem či bol spôsobený zo strachu žeby znovu mohol padnúť, či zo samotného zlyhania alebo to, že si sám nevie dať rady. Udrieť sa príliš ani neudrel, keďže som ho prakticky vždy zachytil, stlmil a padali sme spoločne.
V takomto strachu som ho predtým videl iba raz na lanovke idúc z Chopku. To však bol strach z výšky a panický, iný.
Tak či onak začal si hľadať cestu iba po snehu a mojom nasmerovaní do lesa a nebol to napokon až taký neprekonateľný problém. Navyše vždy začal podávať ruku o pomoc. Strach napokon ustúpil a začal spolupracovať i keď to nás čakal posledný najzľadovatenejší úsek pri Svoradovom prameni. Dali sme to lesom.
Strach, že na ľade je nebezpečne, si snáď zapamätá a posunie sa v jeho rozlišovaní a zase budeme trošku ďalej.
A čo vy , aké sú vaše príbehy pri prekonávaní nebezpečia s autizmom?
