14/05/2026
"Za chvíľu mi vlezú i do kredenca ! ", posťažoval sa jeden kopaničiar po nočnej návšteve diviakov v jeho záhradke, "kde sa tu tých oháv toľko nabralo !?" zakontroval druhý.
Jednu z príčin skúsime vysvetliť na príklade kopaničiarskej osady HP. HP bola echt vidiecka, takmer v každom dome krava, po 2-3 prasiatka, kozy, ovce, hydiny by si sa nedorátal. Všade plno zajacov, jarabíc, občas k HP zablúdila srnka. Diviaka mali možnost HP kopaničiari vidieť len v telke, či ZOO. Všetko bolo obrobené, okopané, vykosene, ostrihané, ...
Súčasťou HP je od roku 1970 družstevný ovocný sad. Družstevníci sa o sad vzorne starali a ručné vykášanie sadu zabezpečovali okolití kopaničiari, ako zdroj krmiva pre kravky, ovečky. No prišla nová doba, družstvo sa na sad vykašľalo, kopaničiari prestali chovať a sad sa pomaly zmenil na prales. Na prales, ktorý z dvoch strán obklopujú rodinné domy. Do tohto palesa už ľudská noha nevstúpi, no jeho čaro objavili diviaky. V priebehu rokov sa ich tu namnožili desiatky a sad je ich základňou, z ktorej terorizujú okolie.
Kopaničiarske psiská ich už dávno netrápia, z ľudí už tiež strácajú rešpekt a drzo sa po okrajoch sadu motajú ešte za plného svetla. Občas máme pocit, že tie potvory majú vyštudovanú psychológiu, taktiku, balistiku ...
Takých sadov máme po kopaniciach desiatky.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Slovenská poľovnícka komora
