DHZ Leopoldov

Shortcuts

• Address
• Alerts
• Contact The Organization
• Claim ownership or report listing

• 

  Want your organization to be the top-listed Non Profit Organization in Leopoldov?

História

Dobrovoľný hasičský zbor v Leopoldove bol založený v roku 1882. Leopoldov sa vtedy volal Mestečko, Leopoldov bol názov len pre pevnosť a železničnú stanicu. Mestečko bolo vtedy osadou, ktorá mala 4 ulice. Žilo tu okolo 500 obyvateľov. V našom okrese bol prvý hasičský zbor založený v Hlohovci v roku 1874, ďalší spolok vznikol v roku 1879 v Ratkovciach, v roku 1880 v Maduniciach a v roku 1882 v Mestečku, Bučanoch, Drahovciach a Piešťanoch.

Prvý hasičský spolok v Mestečku mal 26 členov. Mali 26 štvorkolesovú striekačku, 8m savíc, 185m hadíc, 4 rebríky, 1 sud na kolesách, 3 lampáše 1 čakan a 1 sekeru. Hlavnou úlohou hasičov bolo hasiť požiare a pomáhať pri ďalších živelných pohromách. Chodili hasiť aj do Červeníka, Šulekova a Hlohovca. Hasiči boli usporiadatelia pri rôznych svetských a cirkevných slávnostiach. Všetky tieto povinnosti vykonávali hasiči v prospech spoluobčanov a verejnosti, z lásky a oduševnenia, smelo a nezištne.

Počas 1. sv. vojny činnosť hasičského zboru opadla. O to silnejšie začal spolok pracovať po skončení vojny, keď sa po mhohých rokoch muži vrátili domov a život sa začal vracať do normálnych pomerov. Vtedy sa rozšíril počet členov zboru, začalo sa s chuťou a nadšením pracovať. Do nového zboru boli zvolení: ako veliteľ Alexander Kleiman, námestník veliteľa a pokladník Vincent Hudek, tajomník Rudolf Zemko, správca majetku Ferdinand Piovarči a strojník Ľudovít Pavlovič. Výboru pomáhali všetci členovia zboru. Aby sa zdokonalili v odbornej hasičskej práci, mali takmer každú nedeľu cvičenie. Zúčastňovali sa s úspechom na rôznych hasičských sútažiach. Boli poriadateľmi na všetkých slávnostiach. V hasičskom zbore pracovali ako sanitárky aj ženy. Členovia DHZ sa venovali aj kultúre a zábave.

Po zaniknutom Vzdelávacom spolku slovenskej mládeže v Mestečku, ktorý tu pracoval v rokoch 1914-1920, prebrali tzv. Spolkovú záhradu do svojej starostlivosti. Záhradu nanovo oplotili a vysadili stromkami. Pre hudobníkov vybudovali vyvýšené pódium. Bufet bol murovaný a dostatočne veľký. Pri bufete bol veľký prístrešok, pod ktorým boli stoly a stoličky asi pre 300 ľudí. Uprostred záhrady vybudovali na tancovanie veľký betónový kruh. Neskoršie zaviedli do záhrady elektrické osvetlenie. Veľkej obľube sa tešila aj kolkáreň. Upravili tiež príchodovú cestu do záhrady (vtedy už nie Spolkovej ale hasičskej). Pri záhrade vykopali studňu. Záhrada slúžila na oddych a kultúru pre široké okolie.

 ...