05/06/2026
Drahé podporovateľstvo a sledovateľstvo,
vo štvrtok 4.6.2026 vyšiel v Denníku N článok, ktorý popisuje naše vyše ročné peripetie s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM). NIVAM je príspevková organizácia Ministerstva školstva, ktorá nám zadržiava už vyše roka peniaze z platnej zmluvy. Navyše ide o peniaze z programu Európskej komisie, Európskeho zboru solidarity (EZS).
Ďakujeme redaktorke Soni Jánošovej, že dokázala zhrnúť detaily tohto prípadu do prehľadného článku. Odkaz na jeho odomknutú verziu nájdete v prvom komentári. Chápeme, že sa niektoré z detailov do textu nedostali, preto ak by ste sa chceli na niečo dopýtať, pokojne nám pošlite správu alebo sa opýtajte v komentári.
To podstatné je však zachytené v článku. Máme akreditáciu v programe EZS, na základe ktorej sme získali grant, podpísali zmluvu, NIVAM sa rozhodol ju nevyplatiť. Existujú podozrenia, že je to kvôli tomu, že pracujeme s LGBTI+ ľuďmi a že sa tak udialo priamo na pokyn ministra Druckera.
To, čo robí NIVAM, je neprípustné bez ohľadu na to, či sa podozrenia z diskriminácie potvrdia, alebo nie. Nevyplatenie grantu je proti pravidlám programu i proti ustanoveniam zmluvy, je to jednoducho protiprávne.
Európsky zbor solidarity je pre nás materiálnym vyjadrením hodnôt Európskej únie, nakoľko nám umožňuje podporovať LGBTI+ mladých ľudí, na ktorých tento štát nemyslí.
Táto situácia je pre nás o to náročnejšia, nakoľko peniaze z grantu síce nemáme, ale aktivity realizujeme, lebo zmluva platí. Sú to dobrovoľnícke aktivity, v rámci ktorých napríklad mladí ľudia z rôznych krajín Európy pomáhali pri realizácii festivalu PRIDE Košice 2025 či sa podieľajú na komunitných a vzdelávacích aktivitách organizácie. Získavajú pri tom cenné životné skúsenosti, majú zaistené ubytovanie a grant im pokrýva aj vreckové a náklady na stravu. Pokiaľ to potrebujú, dostáva sa im dodatočnej podpory vo forme posilneného mentoringu či bezplatných terapeutických služieb.
A aký to má dopad na našu organizáciu? Spolu s ďalšími útokmi zo strany štátu a jej predstaviteľstva a s miznúcimi možnosťami podpory je to jeden z dôvodov, kvôli ktorému sme museli znižovať stavy, obmedzovať služby v komunitnom a poradenskom centre PRIZMA, diskutujeme nad budúcnosťou festivalu PRIDE Košice. Zhoršujúca sa ekonomická situácia a skokový nárast množstva organizácií a inštitúcií, ktoré je potrebné zachraňovať pred týmto štátom, pred nás stavia víziu neľahkej budúcnosti.
Je jún, mesiac Pride festivalov. Ak nás naša história od Stonewallu (a pred ním) až po dnešok niečo učí, je to, že dokážeme prežiť a postaviť sa presile. Boli obdobia, kedy sme víťazili a obdobia, kedy sa zdalo, že prehrávame. S globálnym i lokálnym nárastom fašizmu, so všetkým, čo sa deje vo svete i svetu samotnému, to môže vyzerať, že momentálne prehrávame. Ak sa vrátime k našim koreňom, k solidarite, starostlivosti o seba, budovaniu odolnosti skrz zvolené rodiny, vyjdeme aj z tohto obdobia silnejší a dokážeme pretvoriť Slovensko na krajinu, kde sa aj LGBTI+ ľuďom žije dobre.
Čo robíme my? Pokračujeme v súdnom spore a zvažujeme ďalšie právne kroky. Komunikujeme s Európskou komisiou, ktorá vo veci koná. Hľadáme ďalšie zdroje na udržanie našich aktivít, lebo sú v dnešných časoch o to potrebnejšie. A veríme, že sa čoskoro dočkáme spravodlivosti.
A aké kroky môžete podniknúť teraz vy?
Zdieľajte tento článok, hovorte o ňom. Je dôležité šíriť povedomie o útokoch na LGBTI+ ľudí, ktoré sa za tejto vlády dejú a o ľuďoch, ktorí za nimi stoja.
Vzdelávajte sa. Čítajte články z dôveryhodných zdrojov, pozerajte filmy a seriály.
Podporujte kvír ustanovizne. Choďte na Pride festivaly, navštevujte komunitné centrá a spriatelené podniky. Noste dúhovú stužku.
Idú komunálne voľby. Pýtajte sa kandidátstiev na podporu LGBTI+ ľudí. Nevoľte strany a ľudí, ktorí na nás útočia.
Darujte, ak môžete. Aj malá podpora sa počíta a v dnešnej situácii o to viac. Nás môžete podporiť na https://sq.darujme.sk/spolocnedokazemeviac/
Na záver by som sa ako riaditeľ chcel špecificky a osobne poďakovať pani Jane Fecsu, ktorá sa vo veci angažuje i napriek tomu, že sa jej netýka osobne. Ozvala sa, keď videla protiprávne konanie a za to bola zo strany zamestnávateľa potrestaná. O tomto riziku vedela, a aj napriek tomu sa ozvala, čím ohrozila svoje živobytie. Za to jej patrí moja i naša úcta.
Obrázok: Denník N
