Ihráč bol majetkom hradu Šašov, ktorý patril od roku 1690 rodu Dócyovcov, od polovici 17. storočia rodu Lipajovcov a od roku 1678 v správe Banskej komory v Banskej Štiavnici. Názov obci sa postupne menil: v roku 1388 bol názov Graach, v roku 1773 Jehracz, v roku 1808 Ihráč, v roku 1920 Hráč, v roku 1927 znovu Ihráč, a po maďarsky sa nazývala Dalos (spevák). Dolinou v ktorej je Ihráč priteká Biely
potok, pod Ihráčom sa volá Ihráčsky potok, ktorý po tisícročia vymodeloval dnešný charakter krajiny. Dolina je známa značnou vodnatosťou a nad ňou je mohutný vrch Chom 1012 mnm. Podnebie: priemerná ročná teplota je 9 C, zrážky 720 mm, priemerná snehová prikrývka 30 – 40 cm. Voda: Snehová a zrážková odvádzaná Ihráčským potokom prameniacim v nadmorskej výške 1100 m, vteká do rieky Hron. Pôda: v lokalite sú ľahké až strednoťažké piesočnato – hlinité pôdy, ktoré obsahujú andezitové úlomky, sú nenasýtené až kyslé. Rastlinstvo a živočíšstvo: lesy sú pokryté jedľovými, bukovými, hrabovými a borovicovými stromami na lúkach sú lieskovce, jahody v báňoch maliny a v lesoch hojnosť húb. V lesoch žije jelenia, srnčia a diviačia zver, zo šeliem je to medveď, vlk, rys, líška, kuny. Z vtákov hlucháň, krkavec, jastrab, kukučka a najmenší oriešok. Chránené územie je Ihráčske kamenné more (Liška) rozpadajúci bočný kráter sopky. Hranica ihračského chotára je ohraničená Bielym potokom, Chotárnym Grúňom, cez Vápenú na Brestovú, Jablonku, Budinú k Ihráčskemu potoku a späť na Ihráč. Susedí s chotármi: Nevoľné, Kremnica, Badín, Sielnica, Tŕnie, Železná Breznica a Jastrabá. Najstaršie priezvyská: Hric, Gajdoš, Kondra, Kostrian, Faban, Filo, Slašťan, Petro, Kollár, pozdejšie pribudli: Hag, Gašparík, Rachman, Polák, Marko, Janko, Nikodém, Fabian a Hansel. Zmie nky o školskej výučbe sú už v roku 1745. V roku 1905 sa skúšobne ťažil trachytový tuf v lokalite Roveň. Pozemky pod budovu školy obec vykúpila v roku 1906. V prvej svetovej vojne p***o 16 občanov. V roku 1938 bol postavený kostol zasvätený Kristovi Kráľovi. Počas druhej svetovej vojny bola obec vypálená. na 3. apríla 1945, vojnové škody boli odhadnuté na 1 962 034 vtedajších korún. V roku 1950 bol vybudovaný čiastočný vodovod úplne dokončený v roku 1982 dĺžky 1700m. V ďalších rokoch bola obec elektrifikovaná, bol vybudovaný miestny rozhlas a kultúrny dom, v roku 1973 postavená budova miestnej správy, nová budova požiarnej zbrojnice, verejné osvetlenie, ako aj športový areál pri kostole. V roku 1966 bola výmera poľnohospodárskeho fondu 398 ha z toho 90 ha ornej pôdy.
