26/08/2026
Dolly Parton zomrela. Bolo by dobré pripomenúť si aj niečo, čo sa pri piesni 9 to 5 často zabúda.
Dolly bola 58 rokov členkou odborov American Federation of Musicians. Počas celej svojej kariéry trvala na odborových kontraktoch pre svoje kapely, spevákov a štúdiových hudobníkov. Nebola iba umelkyňou, ktorá spievala o práci. Bola pracujúcou hudobníčkou, ktorá rozumela solidarite.
A potom je tu 9 to 5.
Mnohí tú pieseň počujú ako country-popovú hymnu o obyčajnom pracovnom dni. Jej príbeh je ale iný.
Hnutie 9to5 vzniklo v Bostone na začiatku 70. rokov medzi kancelárskymi pracovníčkami. Ženami, ktoré čelili nízkym platom, mizerným možnostiam kariérneho postupu, sexuálnemu obťažovaniu a presvedčeniu, že ich práca má menšiu hodnotu len preto, že ju vykonávajú ženy. Začali sa organizovať, demonštrovať a požadovať nie kvety, ale raises, rights and respect.
9to5 nebolo to iba „feministické hnutie“ v kultúrnom zmysle. Bol to worker movement: ženy si uvedomili, že individuálne sa proti mocenským štruktúram zamestnávateľov presadzuje ťažko, ale kolektívne môžu zmeniť pravidlá.
Je to jeden z tých príbehov, v ktorých sa feministické hnutie stretlo s robotníckym hnutím a z tejto kombinácie vznikla politická sila: ženy, ktoré nechceli byť dekoráciou vo svojich kanceláriách, ale ľuďmi s právom na dôstojnú mzdu, rešpekt, kariérny postup a moc nad vlastnou prácou.
Dolly Parton tomu dala hlas, ktorý sa dostal k miliónom ľudí ďaleko za hranicami aktivizmu a odborov.
Je na tom niečo takmer poetické: dnes, po tom ako Dolly zomrela, hrá 9 to 5 pri Buckinghamskom paláci kapela Royal Guards.
Z pesničky o ženách, ktoré sa organizovali proti moci svojich bossov, sa stal hudobný hold v srdci britského establishmentu.
Je to dobrá pripomienka, že dejiny sa nemerajú iba tým, kto sedí pri moci. Niekedy ich menia ľudia, ktorí sa rozhodnú, že dôstojnosť práce, rovnosť a solidarita sú dôležitejšie než shareholder value.
Rest in power, Dolly.
https://www.bbc.com/news/videos/cx2zyxdy9mjo