25/03/2026
Milé kolegyne a milí kolegovia,
ďakujeme za spoluprácu. Ku dnešnému dňu sme obdržali viac ako štvrtinu z očakávaných žiadostí o registráciu. Aktuálne sme stále v štádiu zberu žiadostí.
Okrem prichádzajúcich žiadostí evidujeme i množstvo otázok, reakcií aj emócií. Rozumieme im. Situácia, v ktorej sa ako odbor nachádzame, nie je jednoduchá ani prehľadná. O to viac považujeme za dôležité pomenovať veci otvorene a v širších súvislostiach.
Dlhodobo vieme, že legislatívne ukotvenie výkonu povolania psychológ na Slovensku je ako dom, ktorý sa roky dostavoval bez jasného projektu. Každá generácia k nemu niečo pristavila, niečo podoprela, niečo prekryla. Výsledkom je "stavba, ktorá síce stojí, ale jej základy aj prepojenia medzi jednotlivými časťami nie sú funkčné". Zjednodušene povedané, systém nereflektuje požiadavky praxe.
Od roku 2017 sme iniciovali zmenu, ktorá by nebola len ďalšou „prístavbou“, ale skôr pokusom “dať domu pevnejšie základy”. Ešte pred nástupom pandémie sa v roku 2020 téma duševného zdravia a psychológie úspešne dostala aj do programového vyhlásenia vlády. Súčasťou tejto snahy bolo aj hľadanie cesty, ako uznať psychoterapeutické vzdelanie tým, ktorí ho absolvovali ako nezdravotnícki pracovníci a zrovnoprávniť systém vzdelávania tak, aby sa možnosť špecializačného vzdelávania otvorila pre všetkých.
Realita však išla iným smerom. Ministerstvo zdravotníctva SR zvolilo postup, na ktorého limity sme, poznajúc prax, opakovane upozorňovali. Dnes už dôsledky nerešpektovania potrieb praxe zažívame. Napríklad pri kolegoch, ktorí sa nateraz ocitli mimo systému kvôli formálnym požiadavkám na vzdelanie, ktoré v minulosti bolo rešpektované a nový zákon ho nezohľadnil (dvojodborové bakalárske vzdelanie) a i.
Sme si vedomí, že systém potrebuje doriešiť veľa vecí. To sa však nedá zo dňa na deň. Už teraz vidíme, že sú potrebné ďalše legislatívne zmeny a doriešenie vydania vykonávacích predpisov (napr. predpis upravujúci sústavu špecializačných odborov a pod.). Podľa informácií, ktoré máme sa nich už pracuje – opäť však skôr spôsobom „o nás bez nás“. Slovenská komora psychológov totiž nie je prizývaná k tvorbe vecí od začiatku, nemá postavenie povinne pripomienkujúceho subjektu a k legislatíve sa môže vyjadrovať iba ako verejnosť.
Aj preto je dôležité pomenovať, v akej situácii sa nachádza samotná komora. Je to inštitúcia, ktorá je zriadená zákonom, ktorej štát preniesol povinnosti, ale nedal jej nástroje. Má vykonávať reguláciu, ale bez adekvátneho financovania a podpory. Financovanie komory zo štátu je nulové, zákon dokonca upravuje výkon funkcií v orgánoch komory ako čestný. Výška poplatkov je regulovaná zákonom na minimálenej úrovni a nepokryje potreby prevádzky. Komora má spravovať systém, ale bez zdrojov to nie je možné.
Komora mala získať zdroje, ktoré by pokryli náklady súvisiace s registráciou psychológov a implementáciu potrebných nástrojov a procesov pre správu z Plánu obnovy a odolnosti. Nestalo sa tak. Rovnako mala mať dodaný register, ktorý sa vytvoril pod Plánom obnovy a odolnosti, no nestalo sa tak. A tak bez financií a personálu musí komora zabezpečiť celý proces registrácie viac ako 3000 psychológov, ktorí doteraz v komore byť nemohli. Opäť tu máme úlohu typu “nemožné na počkanie, zázraky do 3 dní”. Z uvedeného dôvodu proces registrácie začal až teraz, formou, ktorú sme na rýchlo dokázali vytvoriť a bude pokračovať rýchlosťou, ktorú dokážeme mať popri ostatných povinnostiach komory.
Komora už dnes zastrešuje viac ako 2000 odborníkov – to je rozsah veľkej firmy. Jej rozpočet je však menší ako ročný príjem poslanca Národnej rady a personálne kapacity sú vďaka tomu takmer nulové. Napriek tomu sa od nej očakáva, že bude fungovať rýchlo, efektívne a bezchybne. Je to trochu ako očakávať, že niekto postaví dom bez náradia, materiálu a rozpočtu – ale načas a podľa predstáv všetkých. I tak sa o to snažíme.
Registrácia psychológov z iných rezortov ako zo zdravotníctva nie je samoúčelná. Nejde o administratívu pre administratívu alebo snahu vás zaťažovať. Ide o to, aby sme vedeli aký máme počet psychológov, kde služby poskytujú a vedeli nastavovať cielené stratégie pre rozvoj povolania, ale napr. i vedeli verejnosti potvrdiť, že konkrétny psychológ je oprávnený služby poskytovať. Je to jedna z vecí ako môžeme ako povolanie preukazovať spoločenskú zodpovednosť. Ide primárne o klienta – o jeho bezpečie, dostupnosť služby a možnosť dovolať sa ochrany, ak sa niečo pokazí. Sekundárne ide o zlepšenie podmienok pre psychológov, ktorí doručujú tieto služby.
Psychológia je regulované povolanie. To znamená, že ju nemôže vykonávať ktokoľvek a akokoľvek, hoci by to tak na prvý pohľad mohlo vyzerať. Mnoho ľudí neoprávnene poskytuje psychologické služby, hoc je to skryté za rôznymi názvami. Názov služby ale nie je rozhodujúci – rozhodujúci je jej obsah a dopad na klienta. Regulácia znamená, že psychologické služby sa poskytujú ako slobodné povolanie na základe licencie alebo v pracovnom alebo obdobnom pomere u zamestnávateľov, ktorí buď majú zákonom alebo akreditáciou dané poskytovanie psychologických služieb (napr. zdravotníctvo, UPSVAR, školstvo, justícia,…) alebo u poskytovateľov, ktorí získali licenciu (aktuálne zatiaľ zdravotníctvo). Zákon priniesol možnosť získania licencií i pre nezdravotníkov, avšak je potrebné k tomu vydať ďalšie právne predpisy.
Regulácia povolania prináša mnoho frustrácií. Je pochopiteľná i frustrácia tých kolegov, ktorí investovali roky do psychoterapeutického vzdelávania a dnes nemajú jasné miesto v systéme, pretože vzdelanie nemajú uznané. Je to situácia, ktorá vyžaduje riešenie. Zároveň však platí, že pravidlá systému – akokoľvek nedokonalé – určujú rámec, v ktorom sa pohybujeme. Rovnako platí, že každý, kto poskytuje psychologické služby bez oprávnenia (bez ohľadu na to, ako ich nazve) porušuje zákon. Má na to právo, ale dôsledky si bude niesť sám.
Zodpovednosť za svoje činy sa týka i osôb bez vzdelania, ktorí poskytujú služby, ktoré sa pre klienta tvária ako psychologické. Na otázku, kto môže zakročiť, odpovedáme: ktokoľvek – klient aj kolega, ak sa stretne s prípadom, keď sú služby poskytované neoprávnene. Je možné podať trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podnet na živnostenský úrad a ďalšie príslušné inštitúcie. Komora takéto sťažnosti nemá vo svojej kompetencii. Jej úloha v ochrane klienta je najmä preventívna – v súlade so zákonom bude zverejňovať zoznam psychológov, ktorí majú oprávnenie vykonávať povolanie (aj v zamestnaneckom pomere).
Poukázať musíme i na to, že okrem psychoterapie, ktorá sa dostala do popredia záujmu, existujú i iné špecializácie a aplikované disciplíny, ktoré zatiaľ nedostali priestor alebo ich nový zákon uzamkol v zdravotníctve a mimo zdravotníctva im dal nejasné postavenie.
Je potrebné povedať i to, že v posledných rokoch sme často počúvali volanie po zmene, po väčšej rovnosti psychológov, po jasných pravidlách. Dnes máme pred sebou prvý krok. Nie dokonalý, nie kompletný, ale krok: zastrešenie väčšiny psychológov pod nadrezortnú komoru.…. A stretáva sa aj s odmietaním. Dostávame otázky typu: „Čo z toho budem mať? Na čo sa mám registrovať?“
Odpoveď je veľmi jednoduchá: Každý má právo sa rozhodnúť, či systém a pravidlá (v tomto prípade registráciu) bude rešpektovať alebo nie. No každé rozhodnutie má svoje dôsledky, či už na Slovensku alebo aj v zahraničí, kde je výkon povolania rovnako regulovaný.
Ak sa vrátime k obrazu domu – dnes nestojíme pred hotovou stavbou. Sme uprostred rekonštrukcie. Prach, hluk a neistota k tomu patria. Otázka je, či odídeme, alebo zostaneme a pokúsime sa ten dom postaviť tak, aby v ňom bolo možné dlhodobo a bezpečne fungovať. Čím viac z nás sa zapojí, tým väčšia je šanca, že výsledok nebude len ďalšou provizórnou prístavbou, ale funkčným celkom. Bude to vyžadovať schopnosť pozerať sa za hranice vlastného záujmu, porozumieť legislatíve, diskutovať vecne a držať spolu ako komunita. Pretože ak sa niekde systém oslabí v prospech malej skupiny, môže sa oslabiť celý. A v konečnom dôsledku na to nedoplatí len profesia, ale najmä klient.
Milé kolegyne a milí kolegovia, príležitosť na zmenu je malá a krehká.
O to viac záleží na tom, ako s ňou naložíme a ako využijeme zdroje, ktoré máme k dispozícii.
Preto, aby sme situáciu registrácie a nastavenie nových procesov zvládli, sme spojili sily a know - how súčasného a predchádzajúceho prezídia. V samospráve povolania je nás však stále málo. Preto by sme chceli poukázať i na to, že každý máte príležitosť vstúpiť do členstva a dobrovoľne sa prostredníctvom práce pre samosprávu povolania zapojiť do vytvárania podmienok pre nás všetkých. S cieľom vytvoriť kvalitu pre klienta i pre nás.
S úctou,
Eva Klimová, bývalá prezidentka SKP
Ján Grossmann, prezident SKP
