20/04/2026
Komentár Dušana Zachara k auditu štátnych nemocníc a súvisiacim plánovaným krokom ministerstva zdravotníctva "pre zdravé štátne nemocnice".
REČI
(komentár bol písaný ✍️ 14.4. a vyšiel v časopise .týždeň č. 17/2026)
Minulý týždeň takmer celý sektor zdravotníctva s veľkým záujmom očakával zverejnenie výsledkov produkčného, prevádzkového a personálneho auditu štátnych nemocníc, ku ktorému sa vláda Roberta F**a zaviazala koncom roka 2024 v zmluve s Lekárskym odborovým združením o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve.
Vládny Hotel Bôrik praskal vo švíkoch. Prezident, predseda parlamentu, premiér, minister zdravotníctva a šéf parlamentného zdravotníckeho výboru predniesli svoje politické príhovory. Ak by v publiku sedel niekto nezorientovaný a zavrel by si oči, ani by nerozoznal, že slová prihovárajúcich sa vychádzajú z úst politikov práve tých strán, ktoré za ostatné obdobie už pätnásť rokov riadia rezort zdravotníctva a zodpovedajú za jeho výsledky. Dokonca za niektoré myšlienky, ako napríklad, že platy zdravotníkov by mali odzrkadľovať aj odmenu za výkon, čo dnes nie je, by sa dozaista nehanbili ani v pravicovej opozícii.
Lenže ako dôverovať vládnym politikom a ich reformnému odhodlaniu, odvahe a líderstvu, že práve teraz, po pätnástich rokoch vládnutia a zároveň tesne pred komunálnymi a parlamentnými voľbami sú schopní a ochotní uskutočniť systémové zmeny, ktorých potreba vyplynula zo záverov auditu vybraných piatich štátnych nemocníc, keď hneď v prvých momentoch, ešte počas vládnej konferencie na Bôriku, neodzneli, resp. nemohli odznieť (?) z úst zástupcu audítorskej spoločnosti spolu so slovnou interpretáciou záverov aj relevantné dáta a grafy? Nepríjemné čísla vypadli z prezentácie manažérskeho zhrnutia výsledkov auditu na poslednú chvíľu, lebo vraj neboli úplne správne interpretované a subsumované z výsledkov auditov jednotlivých nemocníc...
Druhým zdrojom pochybností autora tohto článku o dostatočnosti ozdravných opatrení pre štátne nemocnice, ktoré v podobe ôsmich krokov predstavil minister zdravotníctva následne na tlačovej besede, je práve ich zloženie a nejasný obsah. A okrem toho, najmä absencia opatrení smerujúca k riešeniu neudržateľného a nemotivačného platového automatu, vrátane celkového odmeňovania zdravotníckych pracovníkov a problematiky zamestnaneckých benefitov v zadlžených nemocniciach vyplývajúcich z kolektívnych a individuálnych zmlúv, ktoré sú nad rámec zákona, rigidity personálnych normatívov, prezamestnanosti lekárov a chýbajúcich sestier v niektorých nemocniciach.
Audit vybraných štátnych nemocníc nám celkovo ukázal (aj keď existujú značné rozdiely medzi auditovanými nemocnicami), že za ostatných päť rokov narástli náklady nemocníc takmer o 60 %, pričom však ich produkcia stagnuje. To naznačuje zhoršujúcu sa efektívnosť, resp. to, že slovenská spoločnosť získava v zdravotníctve rovnakú hodnotu, za ktorú ale vyčleňuje stále viac a viac peňazí.
Podľa auditu je priemerné využitie nemocničných lôžok len 58 % (optimom je zhruba 80 %) a operačných sál v rannej zmene iba 40 %, pričom po 15:00 hodine sa sály nevyužívajú takmer vôbec. Naša najväčšia nemocnica – Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) – využíva operačné sály v priemere len na dve hodiny denne, má najvyšší nadstav lekárov oproti legislatívne nastaveným minimálnym personálnym normatívom a zároveň, napriek tomuto nadstavu, aj vysoké náklady na nadčasy. UNB eviduje dochádzku svojich zamestnancov stále papierovou formou, pričom riaditeľ nemocnice sa nechal počuť, že sa snažia zavádzať už aj elektronické dochádzkové systémy, avšak neustále čelia protitlakom, napríklad aj vo forme prestrihávania káblov.
Audit štátnych nemocníc nepriniesol závery, o ktorých by insideri v sektore roky nevedeli, alebo prinajmenšom netušili, prínosom však je, že sa teraz môžeme pri jednotlivých nemocniciach oprieť aj o čísla (hoci niektoré z nich niektorí riaditelia spochybňujú). Suma sumárum podľa auditu, ak by všetky štátne nemocnice zredukovali nadstav lekárov voči normatívu, zoptimalizovali náklady na nadčasy, mzdy, odmeny, benefity, ktoré sú nad rámec zákonného minima a nakupovali lieky a špeciálny zdravotnícky materiál efektívnejšie, dala by sa dosiahnuť úspora približne rovnajúca sa momentálnej sume ročnej tvorby dlhu štátnych nemocníc.
Vyše 95 % z úspor prezentovaných auditom sa týka personálnych nákladov. Z ôsmich navrhovaných ministerských opatrení (niektoré z nich sú navyše skôr cieľmi ako opatreniami) sa však personálnej oblasti priamo týka len, dnes už manažérska samozrejmosť - zavedenie elektronickej evidencie dochádzky zamestnancov a nepriamo opatrenia, resp. ciele smerujúce k zvýšeniu využitia lôžkového fondu, operačných sál a zobrazovacích zariadení. To je málo.
Dušan Zachar, INEKO
Pozn.: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.