12/01/2026
6. januára 2026 nás opustila dlhoročná predsedníčka ZPMP
Bratislava IV. Naďa Ramacsayová. Česť jej pamiatke!
Keď odchádza Nadežda, slzy v očiach mám ...
Naďa Ramacsayová roky bola predsedníčkou miestneho Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím Bratislava IV. Bývala v Dúbravke a vzorne sa starala o svoju dcéru Ivanku. Vozila ju denne autom do DSS prof. Karola Matulaya na Lipského ul. Okrem toho, že bola vzorná matka, bola aj výborná šoférka. Ivanku neskôr musela z vážnych zdravotných dôvodov umiestniť do celoročného zariadenia na Záhorí, kde neskôr zomrela. Ešte predtým však prišla ďalšia rana osudu, smrť dcéry Romanky, ktorá mala dve dcérky a Naďa vnučky.
V mladosti úspešne športovala. Robila gymnastiku v Slovane a venovala sa aj deťom ako trénerka. Keď organizovala letné pobyty pre rodiny s 1uďmi s mentálnym postihnutím, snažila sa nájsť také miesto, kde bolo športovisko aj plaváreň. S Ivankou vždy plávala. Chodila s ňou na túry, napriek tomu, že Ivanka mala aj problémy s mobilitou. Dlhé roky sa kamarátila s pani Agneškou Perscheovou, ktorá sa starala o svojho brata Mariána. Agneška si s láskou spomína, aká bola Naďa kamarátska a ochotná pomôcť. Na prelome storočia stála pri zrode prvého chráneného bývania v bytovej zástavbe na Hanulovej ul. v Dúbravke, spoločne so Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike a v deväťdesiatich rokoch tiež chránenej dielne, ktorú zakladala spolu s pani Annou Bartovou. Dlhé roky boli tieto služby poskytované ľuďom s mentálnym postihnutím.
Keď roky pribúdali a oznámila, že už nevládze organizovať klubovú činnosť a aktivity s tým spojené, dlho nevedela nájsť za seba náhradu. Bola mimoriadny organizačný talent a všetko robila doslova „ľavou zadnou“. S ničím nemala problém. Vedela si aj zorganizovať ľudí, ktorí jej pomáhali. V súčasnosti ZPMP Bratislava IV. predsedá Anka Huťová.
Naďa okrem športu a šoférovania mala aj svoju partiu, s ktorou hrávala karty. Keď sme boli na rekreačnom pobyte, hneď po ubytovaní a zabezpečení programu a dozoru, skupinka sedela v pokoji niekde bokom a potichu a sústredene hrala karty. Zolo, Elenka, Vlasta, Naďa.
Aj keď na záver svojho činorodého života bývala v zariadení pre seniorov, rada prijímala návštevy a s osobnou asistentkou sa zúčastňovala spoločných posedení v Biviu, alebo Staromestskej knižnici, či v Centre pre rodinu v Dúbravke.
Vo svojom aktívnom živote prispela k skvalitneniu života rodín, ktoré majú člena s mentálnym postihnutím. Bude nám všetkým chýbať. Budeme však na ňu spomínať s láskou a úctou
Magdaléna Papánková
v Bratislave, 10. 1. 2026