Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť Lobista budúcich generácií. Príspevky na tejto fanpage nie sú oficiálnou komunikáciou RRZ.

RATING SLOVENSKA JE NAJHORŠÍ ZA POSLEDNÉ DVE DEKÁDY, KRAJINA POTREBUJE PRIDAŤ V KONSOLIDÁCII, KONKURENCIESCHOPNOSTI A SK...
04/06/2026

RATING SLOVENSKA JE NAJHORŠÍ ZA POSLEDNÉ DVE DEKÁDY, KRAJINA POTREBUJE PRIDAŤ V KONSOLIDÁCII, KONKURENCIESCHOPNOSTI A SKVALITNIŤ INŠTITÚCIE

Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácii, konkurencieschopnosti a skvalitniť inštitúcie

🔵 Interpretácie ratingových hodnotení bývajú neraz obeťou selektívneho vnímania. Hodnotiacich agentúr je niekoľko, hodnotenia zverejňujú v odlišných časoch a s miernymi odlišnosťami pri pohľade na predpokladaný vývoj. To umožňuje vytrhávať z ich hodnotení mierne odlišné posolstvá o tom, ako vnímajú stav a perspektívu verejných financií aj celkového vývoja krajiny.

🔵 V blogu Zuzany Múčka preto ponúkame aj pohľad cez priemerný ratingový ukazovateľ, ktorý priemeruje hodnotenia agentúr S&P, Moody’s a Fitch a zohľadňuje nielen samotné ratingové známky, ale aj ich výhľady. https://www.rrz.sk/rating-slovenska-je-najhorsi-za-posledne-dve-dekady-bez-vyraznych-zmien-sa-zlepsenie-cakat-neda-blog/

🔵 Podľa neho má Slovensko dnes najslabší rating za posledných približne dvadsať rokov, teda prakticky od vstupu do EÚ. Súčasné ratingové hodnotenie Slovenska je v rámci EÚ podpriemerné.
Spočiatku bol slovenský ratingový príbeh príbehom konvergencie. Vstup do EÚ a NATO, prijatie eura, reformy, prílev investícií a rastúca dôvera posúvali krajinu nahor.

🔵 Postupne sa však smer otočil. Slovensko sa síce stále nachádza v investičnom pásme, problém je však trend. V strednej a východnej Európe už nepatríme medzi lídrov, ale skôr do priemeru — navyše s jedným z najhorších vývojov.

🔵 Napriek trom konsolidačným balíčkom sa rating Slovenska v posledných rokoch ďalej zhoršuje. Ratingové agentúry totiž nepozerajú iba na veľkosť opatrení, ale aj na ich kvalitu, dôveryhodnosť a vplyv na budúci rast. Problémom tak nie je už len deficit alebo dlh, ale celková kombinácia slabších rastových vyhliadok, horšej predvídateľnosti politík, nižšej atraktivity pre investorov a zhoršujúceho sa vnímania kvality inštitúcií. Slovensko dnes v regióne výraznejšie vyniká prakticky len v jednom bode: ťaží z toho, že je členom eurozóny.

🔵 Euro nám stále pomáha držať časť dôvery investorov. Krajina sa tak dnes skôr opiera o dôveru vybudovanú v minulosti, nie o vlastnú aktuálnu výkonnosť. Bez dôveryhodnej konsolidácie, bez prorastových politík, zlepšovania konkurencieschopnosti a lepšieho fungovania inštitúcií sa preto zlepšenie čakať nedá

NÍZKY RAST EKONOMIKY, RASTÚCI DLH A CHÝBAJÚCI PLÁN: HLAVNÉ ODKAZY KOMISIE PRE SLOVENSKO🔵 Európska komisia zverejnila v s...
04/06/2026

NÍZKY RAST EKONOMIKY, RASTÚCI DLH A CHÝBAJÚCI PLÁN: HLAVNÉ ODKAZY KOMISIE PRE SLOVENSKO

🔵 Európska komisia zverejnila v stredu pravidelné hodnotenie ekonomík členských krajín a odporúčania pre hospodársku politiku: https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-member-states/country-pages-including-country-reports/country-report-slovakia_en

🔵 V správe o Slovensku upozorňuje, že Slovensko má krátkozrakú fiškálnu stratégiu, zápasí so znižovaním nadmerného deficitu a nedarí sa mu dostať verejný dlh na klesajúcu trajektóriu. Slovensko síce prijalo konsolidačné opatrenia, deficit však podľa Komisie zostáva vysoký a verejný dlh bude ďalej rásť. Komisia odhaduje deficit verejných financií na 4,6 % HDP v roku 2026 a až 5,4 % HDP v roku 2027, pričom verejný dlh do roku 2027 stúpne na 66,9 % HDP.

🔵 Správa zároveň upozorňuje, že hospodársky rast Slovenska zostáva nízky. Reálny rast HDP sa v roku 2025 spomalil na 0,8 % a rovnaké tempo Komisia očakáva aj v roku 2026. Slabý rast pritom nesúvisí iba s vonkajšími faktormi, ako sú globálna neistota, obchodné napätia či slabší zahraničný dopyt. Komisia poukazuje aj na domáce štrukturálne problémy: slabý rast produktivity, zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť, nízke investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovaných pracovníkov a vysokú závislosť ekonomiky od priemyselnej výroby s nízkou pridanou hodnotou.

🔵 V oblasti verejných financií Komisia upozorňuje najmä na tieto problémy:

• doterajšia konsolidácia bola postavená predovšetkým na zvyšovaní daní, nie na udržateľnom ozdravení výdavkov,
• Slovensko zatiaľ nepredstavilo jasnú strednodobú stratégiu, ako chce splniť fiškálne ciele po roku 2026 a zabezpečiť, aby prijímané opatrenia podporovali udržateľný hospodársky rast,
• trvalý 13. dôchodok a príliš široko zacielené energetické dotácie znižujú čistý konsolidačný efekt a zhoršujú vývoj dlhu,
• výdavkové revízie nie sú dostatočne prepojené s rozpočtovým procesom,
• daňový systém sa skomplikoval a vyššie zaťaženie práce a podnikania môže ďalej zhoršovať konkurencieschopnosť a efektívnosť výberu daní (najmä DPH),
• Slovensko má nedostatočne využité majetkové, environmentálne a energetické dane, ktoré sú z hľadiska rastu menej škodlivé než vyššie zdanenie práce a podnikania.

🔵 Komisia zároveň oceňuje pokrok Slovenska v niektorých oblastiach: zníženie deficitu v roku 2025, posilnenie výdavkov na obranu, kroky na zvýšenie daňovej disciplíny aj dodržiavanie limitu verejných výdavkov.

🔵 RRZ dlhodobo upozorňuje, že pri súčasnom nastavení politík verejné financie nesmerujú k udržateľnému vývoju, čo naznačujú aj najaktuálnejšie odhady Komisie. Za smerodajné preto v tejto chvíli nemožno považovať iba formálne plnenie európskych pravidiel.

🔵 RRZ pripomína, že trajektória daná aktuálnym nesprávnym nastavením európskych pravidiel nie je dostatočne striktná a nevedie k ozdraveniu našich verejných financií. Táto zodpovednosť je v rukách slovenskej vlády, resp. parlamentu.

Viac informácií k hodnoteniu európskych pravidiel a ich nastaveniu:

Hodnotiaca správa RRZ https://www.rrz.sk/posudenie-plnenia-vydavkovych-limitov-v-roku-2025/

Nesprávne nastavenie európskych pravidiel pre Slovensko si vyžaduje ambicióznejší domáci prístup k ozdraveniu verejných financií (Blog) https://www.rrz.sk/nespravne-nastavenie-europskych-pravidiel-pre-slovensko-si-vyzaduje-ambicioznejsi-domaci-pristup-k-ozdraveniu-verejnych-financii/

RRZ V MÉDIÁCH🔷Česi odpracujú ročne o 150 hodín viac ako Slováci a vidno to na výplatnej páske, hovorí Zuzana MúčkaAnalyt...
29/05/2026

RRZ V MÉDIÁCH

🔷Česi odpracujú ročne o 150 hodín viac ako Slováci a vidno to na výplatnej páske, hovorí Zuzana Múčka

Analytička KRRZ Zuzana Múčka upozorňuje, že Česi odpracujú ročne približne o 150 hodín viac ako Slováci – a rozdiel sa následne prejavuje aj na platoch. Podľa nej však nejde len o počet hodín v práci, ale aj o nastavenie ekonomiky, produktivitu a motiváciu pracovať.

Slovensko podľa nej dlhodobo naráža na problém nižšej výkonnosti ekonomiky a slabšieho rastu miezd. Aj preto sa rozdiel medzi českými a slovenskými výplatami postupne zväčšuje.

Celý rozhovor tu: https://e.dennikn.sk/5349409/cesi-odpracuju-rocne-o-150-hodin-viac-ako-slovaci-a-vidno-to-na-vyplatnej-paske-hovori-zuzana-mucka/

🔷K vyšším mzdám v Česku prispievajú aj talentovaní Slováci. Ako spomenul Martin Šuster v JOJ24, priemerná mzda Slovákov pracujúcich v Čechách je výrazne vyššia než mzdy domácich. Desaťtisíce z najšikovnejších Slovákov pomáhajú posúvať Českú ekonomiku a nám ich talent chýba. V relácii sa tiež venoval meškajúcemu prorastovému balíku: https://joj24.noviny.sk/ekonomika/1211519-ekonomika-24-laxne-prorastove-opatrenia

🔷Dôchodkové prognózy

Martin Šuster v diskusii STVR vysvetľoval, prečo sa prognózy dôchodkového systému musia počítať podľa aktuálne platných zákonov, aj keď sa v budúcnosti môžu pravidlá meniť.

„Prognóza sa musí počítať podľa aktuálne platných zákonov. Až sa tie zákony zmenia, tak sa prepočíta podľa nových pravidiel,“ uviedol Šuster. Podľa neho by akékoľvek odhady založené na budúcich politických rozhodnutiach boli len špekuláciou.

Zároveň upozornil, že Slovensko čaká silný demografický tlak na dôchodkový systém. Odhady hovoria o dodatočných nákladoch približne miliardu eur ročne, no podľa Šustra to stále nie je najväčší problém verejných financií.

Viac sa dozviete v archívnej relácii STVR: https://www.stvr.sk/televizia/archiv/18783/599029 #229

🔷Deficit klesol, riziká zostávajú

Člen RRZ Martin Šuster v diskusii STVR hovoril o tom, prečo Slovensko v posledných rokoch ekonomicky zaostáva a aké faktory ovplyvňujú životnú úroveň ľudí. Podľa neho nebude stačiť spoliehať sa len na krátkodobé opatrenia – rozhodujúca bude najmä produktivita, konkurencieschopnosť ekonomiky a schopnosť krajiny vytvárať vyššiu pridanú hodnotu.

V debate zaznelo aj to, že bez systémových zmien bude Slovensko len ťažko dobiehať vyspelejšie krajiny regiónu.

Celý záznam: https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19167/598989 #378

Zuzana Múčka je vedúcou oddelenia makroekonomických analýz a prognóz v rozpočtovej rade. V rozhovore odpovedá na najdôležitejšie otázky o našich platoch a vysvetľuje, prečo Česi zarábajú viac a či máme šancu dobehnúť v platoch Nemecko. Prečítanie tohto textu priemerne zaberi...

29/05/2026

🚦Májový rozpočtový semafor aj tento mesiac vo videoreporte ❗️

NAPRIEK MIERNEMU POKLESU ODHADU DEFICITU NA ROK 2026 PRETRVÁVA STREDNÉ RIZIKO PREKROČENIA SCHVÁLENÉHO ROZPOČTU O TAKMER ...
29/05/2026

NAPRIEK MIERNEMU POKLESU ODHADU DEFICITU NA ROK 2026 PRETRVÁVA STREDNÉ RIZIKO PREKROČENIA SCHVÁLENÉHO ROZPOČTU O TAKMER 250 MILIÓNOV EUR

🔵Oproti aprílovej prognóze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mierne znížila odhad deficitu verejnej správy na rok 2026 o 46 mil. eur. Napriek tomu sa stále očakáva deficit na úrovni 4,3 % HDP (6,1 mld. eur), čo je o 0,2 % HDP (248 mil. eur) viac, než plánuje vláda.

🔵Voči aktuálnemu odhadu vlády očakáva RRZ v roku 2026 nižší schodok o 0,1 % HDP (97 mil. eur), najmä vďaka lepšiemu predpokladanému hospodáreniu ostatných subjektov verejnej správy.

🔵Pokračujúci výpadok daní a odvodov dosahujúci 0,4 % HDP (635 mil. eur) predstavuje v porovnaní s rozpočtom aj naďalej najvýraznejšiu negatívnu odchýlku. Dôvodom je tak ako po minulé mesiace najmä nižší očakávaný príjem z DPH a korporátnej dane, vyplývajúci z menej priaznivého ekonomického vývoja.

Podrobnosti z rozpočtového semafora nájdete na https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2026-05/.

Aktualizovanú metodiku rozpočtového semaforu nájdete na našej stránke https://www.rrz.sk/metodika-rozpoctoveho-semaforu-verzia-3/.

21/05/2026

STANOVISKO RRZ K MEDIALIZOVANEJ VÝNIMKE Z UPLATŇOVANIA SANKCIÍ DLHOVEJ BRZDY

Premiér SR dnes prezentoval vo vzťahu k uplatňovanou sankcií dlhovej brzdy názor, podľa ktorého „ak prekročia výdavky, ktoré musíme mať v súvislosti s naším členstvom v medzinárodných organizáciách, viac ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), tak tieto sankcie sa nevzťahujú na vládu SR.“

Stanovisko RRZ:

🔵 "Premiér Robert Fico svoj právny názor opiera o tzv. únikovú klauzulu v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tá umožňuje neuplatniť najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy v prípade, ak Ministerstvo financií SR zistí, že výdavky z verejných prostriedkov spojené s obnovením fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov živelných pohrôm a prírodných katastrof, ako aj výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne 3 % HDP.

🔵 RRZ v tejto chvíli nedisponuje informáciami, ktoré by číselne podporovali takto prezentované stanovisko vlády. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov takéhoto právneho výkladu by bolo vhodné, aby podobné vyhlásenia boli sprevádzané transparentným preukázaním argumentov, predovšetkým konkrétnou číselnou kvantifikáciou výdavkov, na ktorých je tento právny názor založený.

🔵 Ak by sa právny názor vlády odvíjal od dnes publikovanej tlačovej správy Štatistického úradu SR o začatí uplatňovania nového európskeho pravidla týkajúceho sa výdavkov na obranu, RRZ nepovažuje informácie obsiahnuté v tejto tlačovej správe za relevantnú údajovú základňu na vyčíslenie zvýšených negatívnych dopadov na účely únikovej klauzuly podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tlačová správa sumarizuje prehľad celkových výdavkov, pričom abstrahuje od skutočnosti, že pri uplatnení únikovej klauzuly by prirodzene malo ísť o zvýšené výdavky oproti štandardnému stavu. Z tohto pohľadu by opieranie právneho názoru o takéto informácie pôsobilo prinajmenšom problematicky, keďže samotná existencia celkových výdavkov na obranu alebo iné medzinárodné záväzky ešte nemusí preukazovať ich mimoriadny dodatočný vplyv na verejné financie, kvôli čomu by sa mala spustiť úniková klauzula. Úplne absurdne by navyše pôsobilo započítavanie odvodu do rozpočtu EÚ či výdavkov na spolufinancovanie fondov EÚ, keďže čistý fiškálny vplyv členstva Slovenska v Európskej únii je z dlhodobého pohľadu pre verejné financie pozitívny.

🔵 Pri interpretácii únikovej klauzuly je podľa RRZ potrebné postupovať reštriktívne, a to s prihliadnutím na jej účel. Táto klauzula má slúžiť na zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov oproti štandardným obdobiam, ktoré sú spôsobené okolnosťami úplne alebo takmer úplne mimo dosahu Slovenskej republiky. Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy. Takýto výklad podporuje aj dôvodová správa k ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá explicitne odkazuje na „zvýšené výdavky štátu“ súvisiace s finančnou krízou, živelnými pohromami alebo plnením medzinárodných zmlúv (napríklad ak by bolo potrebné narýchlo doplniť niekoľko miliárd eur do európskeho záchranného mechanizmu na pomoc členskej krajine eurozóny v problémoch).

🔵 Takýto reštriktívny výklad je podľa RRZ v súlade so zámerom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého cieľom je ochrana dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Uplatňovanie únikovej klauzuly by preto malo byť vecne a kvantitatívne dostatočne odôvodnené, aby nevznikal dojem, že ide o využívanie právnych kľučiek na oslabenie existujúceho rámca rozpočtovej zodpovednosti."

PODĽA NOVÝCH ROZPOČTOVÝCH CIEĽOV SA VLÁDA PRE BUDÚCI ROK VZDÁVA AMBÍCIE ZNÍŽIŤ DEFICIT🔵 Podľa aktualizovaných rozpočtový...
21/05/2026

PODĽA NOVÝCH ROZPOČTOVÝCH CIEĽOV SA VLÁDA PRE BUDÚCI ROK VZDÁVA AMBÍCIE ZNÍŽIŤ DEFICIT

🔵 Podľa aktualizovaných rozpočtových cieľov vlády by deficit verejných financií v budúcom roku mal dosiahnuť 4,2 % HDP a v roku 2028 4,1 % HDP. Vláda sa tak vzdáva ambície znížiť schodok verejných financií k úrovni 3,0 % HDP, kým pôvodne sa uvažovalo s dosiahnutím tohto cieľa do roku 2027 (rozdiel až 1,8 mld. eur).

🔵 Nové ciele zverejnila vláda vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 pri uskutočňovaní Národného fiškálno-štrukturálneho plánu.

🔵 Aktualizované ciele už nevedú k výraznejšiemu ozdraveniu verejných financií ani k stabilizácii verejného dlhu. Ten by pri takto nastavených cieľoch mal vzrásť na úroveň 66,2 % HDP v roku 2028, v porovnaní s minuloročnou hodnotou 61,4 % HDP. Hoci pomalšie tempo konsolidácie môže byť vo všeobecnosti pri zhoršení ekonomiky opodstatnené, vzhľadom na stav verejných financií sa rozsah uvoľnenia cieľov javí ako neprimeraný a nie je podložený aktuálnou nezávislou makroekonomickou prognózou.

🔵 Vzhľadom na aktuálne nastavenie verejných financií aj nové uvoľnené rozpočtové ciele budú vyžadovať nezanedbateľné konsolidačné opatrenia. Podľa odhadu RRZ dosiahne deficit v scenári bez ďalších opatrení v budúcom roku úroveň až 4,9 % HDP, keďže dôjde k výraznejším nárastom výdavkov na obranu, úrokových nákladov z dlhu a vyššie výdavky si vyžiadajú aj nové opatrenia vlády. Na splnenie cieľa tak budú nevyhnutné opatrenia za cca 1 mld. eur.

🔵 Na rozdiel od predchádzajúcich rokov vo vládnom materiáli po prvýkrát nebol zverejnený očakávaný odhad vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy bez opatrení (tzv. fiškálny výhľad), čo výrazne znižuje transparentnosť materiálu. Vláda tak neukazuje veľkosť opatrení, ktoré sú podľa nej nevyhnutné na dosiahnutie cieľov.

🔵 Odkladanie konsolidácie bez jasnej stratégie vytvára dodatočné náklady aj neistotu. Vysoké deficity budú ďalej zvyšovať dlh a úrokové náklady, zatiaľ čo chýbajúci plán trvalých opatrení zhoršuje predvídateľnosť rozpočtovej politiky. „Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy.“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Podrobnosti nájdete v aktuálnej správe Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2026 až 2028 https://www.rrz.sk/strednodoby-fiskalny-vyhlad-na-roky-2026-az-2028-hodnotenie-vyrocnej-spravy-o-pokroku-2026/

RRZ ZVEREJNILA SPRÁVU O PLNENÍ VÝDAVKOVÝCH LIMITOV V ROKU 2025🔵 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dnes v zmysle povinnost...
20/05/2026

RRZ ZVEREJNILA SPRÁVU O PLNENÍ VÝDAVKOVÝCH LIMITOV V ROKU 2025

🔵 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dnes v zmysle povinností vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy zverejnila Posúdenie plnenia výdavkových limitov v roku 2025. V správe posudzuje súlad rozpočtového hospodárenia s novými európskymi pravidlami, teda s trajektóriou vývoja čistých výdavkov (pravidlo Paktu stability a rastu) a s limitom verejných výdavkov (národné pravidlo).

🔵 Podľa aktuálneho nastavenia boli obe výdavkové pravidlá v roku 2025 splnené.

🔵 RRZ pripomína, že trajektória daná aktuálnym nesprávnym nastavením európskych pravidiel nie je dostatočne striktná a nevedie k ozdraveniu našich verejných financií. Táto zodpovednosť je v rukách slovenskej vlády, resp. parlamentu. (Podrobnosti https://www.rrz.sk/nespravne-nastavenie-europskych-pravidiel-pre-slovensko-si-vyzaduje-ambicioznejsi-domaci-pristup-k-ozdraveniu-verejnych-financii/ ).

Celú správu nájdete na našej stránke
www.rrz.sk/posudenie-plnenia-vydavkovych-limitov-v-roku-2025/

Celá analytický materiál vrátane Prílohy nájdete v sekcii na stiahutie pod článkom. Zvuková verzia analýzy: Posúdenie plnenia výdavkových limitov v roku 2025 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v zmysle povinností vyplývajúcich z § 30 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpo....

ZÁCHRANA ZO SPÄTNÉHO PRÚDU (BLOG)Rip current – po slovensky asi spätný prúd – fenomén, čo v našej vnútrozemskej krajine ...
13/05/2026

ZÁCHRANA ZO SPÄTNÉHO PRÚDU (BLOG)

Rip current – po slovensky asi spätný prúd – fenomén, čo v našej vnútrozemskej krajine nemáme, ale metaforicky sme vo fiškálnom spätnom prúde:

🔵 rastúce úrokové náklady nám zvyšujú deficit o 1 až 2 miliardy za volebné obdobie

🔵 rastúce náklady na obranu nám zvyšujú deficit o ďalšie 1 až 2 miliardy

🔵 opakované externé šoky bombardujú našu ekonomiku (kovid, energokríza, vojny na Ukrajine a v Iráne, obchodné vojny a clá, neférová čínska konkurencia) nás ťahajú ďalej do hlbín o ďalšie 1 až 2 miliardy.

Ak chce vláda zachrániť rozpočet a dostať sa na bezpečný breh, pláva proti silnému prúdu. Minulý rok, napriek úsiliu, nás prúd odniesol ešte hlbšie (viac v našej Správe o dlhodobej udržateľnosti https://www.rrz.sk/dlhodoba-udrzatelnost-sa-zhorsila-posledny-konsolidacny-balicek-bol-eliminovany-novymi-opatreniami/ ).

Keď plávame pomaly a nešikovne (ako teraz), iba sme čoraz viac unavení a prúd nás aj tak ťahá ešte hlbšie do mora. (Konsolidačná) únava pribúda a onedlho buď stratíme vôľu, alebo posledné sily.

Čo teda robiť uprostred spätného prúdu?

Celý blog Martina Šustra nájdete na našej stránke https://www.rrz.sk/zachrana-zo-spatneho-prudu/

07/05/2026

Člen RRZ Martin Šuster vo videu k blogu Drahé deti:

Dáta ukazujú jednoduchú, ale dôležitú vec. Pre väčšinu rodín príjem nerozhoduje o tom, koľko budú mať detí.

Viac sa dozviete vo videu alebo na stránke RRZ: https://www.rrz.sk/drahe-deti/

Address

Mlynské Nivy 12
Bratislava
81109

Telephone

+421220110924

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Rada pre rozpočtovú zodpovednosť posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť:

Share