Dokumentačné stredisko holokaustu

09/05/2026

VYHLASUJEME 11. ROČNÍK ŠTUDENTSKEJ SÚŤAŽE SUSEDIA, NA KTORÝCH SME NEZABUDLI.

Dokumentačné stredisko holokaustu (DSH), ICEJ Slovensko (Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem) a Pravda a láska, občianske združenie, vyhlasujú pri príležitosti 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, ktoré sme si pripomenuli 8. 5. 2026, 11. ročník študentskej súťaže Susedia, na ktorých sme nezabudli.

Súťaž je už tradične sprievodným podujatím Čítania mien obetí holokaustu, ktoré sa každoročne koná v Bratislave v rámci 9. septembra, teda v Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Tento rok sa pietny akt Čítanie mien obetí holokaustu uskutoční presne 9. septembra, kde budú vyhlásené aj výsledky súťaže. Súťažné práce v rozsahu do 9 000 znakov (5 normostrán) sa tento rok budú týkať témy:

Čo znamená návrat? Preživší holokaustu a obnova života po roku 1945

Holokaust, teda systematické, nacistickým Nemeckom a jeho kolaborantmi organizované prenasledovanie a genocídu sa niektorým prenasledovaným podarilo prežiť. Ich príbehy sú dôležitými svedectvami o ľudskej nenávisti, perzekúcii a zločinoch.

V niektorých prípadoch však aj o pomoci prenasledovaným a solidarite. Tí, ktorí prežili, veľmi často prišli počas holokaustu o mnohých svojich blízkych, o svoju rodinu.

Svedectvá a výpovede preživších holokaust, publikované v literatúre, prípadne uložené v archívoch a zbierkach rôznych organizácií dnes slúžia odborníkom, aj laikom k dokumentovaniu a dokresľovaniu historických reálií. Veríme, že budú cenným zdrojom informácií aj pre účastníkov tohto ročníka študentskej súťaže.

Téma 11. ročníka študentskej súťaže opäť vytvára priestor pre spracovanie formou úvahy, alebo eseje.

Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci posledného ročníka základných škôl a študenti stredných škôl. Ambíciou našej súťaže je podpora záujmu mladých ľudí o moderné slovenské dejiny a posilňovanie ich kritického myslenia, formovanie ich postojov k histórii Slovenska, k problematike ľudských práv v minulosti a súčasnosti.

Porota

Hodnotiaca komisia bude zložená zo zástupcov Dokumentačného strediska holokaustu, ICEJ Slovensko a odborníkov, zaoberajúcich sa dejinami Židov na Slovensku a témou holokaustu.
Autorka/autor musí súťažnú prácu podpísať, uviesť svoju poštovú adresu a e-mail a v elektronickej verzii ju poslať Dokumentačnému stredisku holokaustu najneskôr do 31. júla 2026 na e-mailovú adresu: [email protected].

Na vyššie uvedenú e-mailovú adresu môžu záujemcovia o súťaž posielať aj otázky, ktoré sa týkajú súťaže

07/05/2026

PRIHLÁSTE SA NA SEMINÁR PRE UČITEĽOV VENOVANÝ VZDELÁVANIU O HOLOKAUSTE A ĽUDSKÝCH PRÁVACH V BRATISLAVE 🔹Učiť sa z minulosti - konať pre budúcnosť ( Learning from the Past - Acting for the Future). Vzdelávanie o holokauste a ľudských právach - Bratislava, 17.- 21. august 2026.

Bližšie informácie:

🔹Tento program vznikol v spolupráci The Olga Lengyel Institute for Holocaust Studies and Human Rights,
Dokumentačného strediska holokaustu na Slovensku,
Zachor Foundation for Social Remembrance a European Jewish Cemeteries Initiative.

🔹Celkovým zámerom seminára je budovať kapacity učiteľov v oblasti zodpovedného vzdelávania o holokauste tým, že im poskytne nástroje na boj proti antisemitizmu a skresľovaniu holokaustu. Umožní im kriticky pracovať s historickými naratívmi a pripraviť zmysluplné vzdelávacie aktivity zamerané na študentov, ktoré vychádzajú z rešpektovania ľudských právach a demokratických hodnotách.

Cieľom seminára je:

🔹Posilniť kritické vnímanie antisemitizmu, holokaustu a súčasných foriem ich skresľovania, popierania a relativizácie a ich dôsledkov pre demokratické spoločnosti a ľudské práva;

🔹Prehĺbiť povedomie učiteľov o vplyve stereotypov, predsudkov, diskriminácie a vylúčenia na úrovni jednotlivca, skupiny a spoločnosti, s osobitným zreteľom na antisemitizmus a iné formy rasizmu a sociálnej nespravodlivosti;

🔹Rozšíriť vedomosti učiteľov o živote Židov pred, počas a po holokauste s ohľadom na historickú kontinuitu, kultúrnu rozmanitosť a následky rozvratu a tráum;

🔹Rozvíjať schopnosť učiteľov kriticky hodnotiť historické naratívy, vzdelávacie materiály a verejný diskurz a pedagogicky reagovať na dezinformácie, spochybňované svedectvá a antisemitské naratívy vo vzdelávacom prostredí;

🔹Zvýšiť efektívne využívanie inovatívnych vyučovacích metód zameraných na študenta, vrátane interdisciplinárneho vyučovania, mimoškolských aktivít, partnerstiev s kultúrnymi a pamäťovými inštitúciami a organizácie vzdelávacích návštev historických a pamätných miest;

🔹Podporovať interdisciplinárny prístup k vzdelávaniu o holokauste, ľudských právach a k interkultúrnemu vzdelávaniu, ktorý podnecuje kritické myslenie, etickú reflexiu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.

🔹Seminár zahŕňa metodiku navrhnutú tak, aby zabezpečila základné princípy aktívnej účasti a holistického učenia sa počas celého programu. Metodika je zameraná na študenta a vychádza z princípov zážitkového učenia a prístupu k vzdelávaniu založeného na ľudských právach. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu vyváženosti medzi kognitívnymi a emocionálnymi prvkami a časom na reflexiu. Rovnaký dôraz sa kladie na vyváženosť informácií o hrôzach holokaustu a informácií o živote Židov pred holokaustom a po ňom pre komplexnejší naratív aj na význam reflexie a konania (učenie nestačí, kľúčom k sociálnej zmene je konanie na základe toho, čo sme sa naučili).

🔹Seminára sa môže zúčastniť skupina 30 učiteľov z celého Slovenska.

🔹Po seminári budú učitelia podporovaní pri zavádzaní nadobudnutých vedomostí do praxe, realizácii miestnych projektov so žiakmi a zapájaní sa do spoločných iniciatív s účastníkmi seminára TOLI z iných krajín.

🔹Päťdňový seminár je určený učiteľom druhého stupňa základných škôl a pedagógom stredných škôl a gymnázií, bez ohľadu na predmety, ktoré vyučujú. Uchádzači - učitelia by mali mať základnú skúsenosť s vyučovaním o holokauste, ako aj veľký záujem o rozvoj kompetencií v oblasti vyučovania o holokauste a sociálnej spravodlivosti.

🔹Účasť na seminári je bezplatná. Náklady na vzdelávanie, stravu a ubytovanie počas celého seminára hradia organizátori. Cestovné náklady nie sú hradené. Žiadame účastníkov, aby si sami zabezpečili cestu tak, aby sa mohli zúčastniť na celom trvaní podujatia. 📅 Príchod 17. augusta do 16.00 hod. a odchod 21. augusta 2026 po 13.00 hod.

🔹Po absolvovaní seminára budú mať učitelia možnosť požiadať o grant na vzdelávací projekt so žiakmi a uplatniť v praxi to, čo sa počas seminára naučili.

🔹Seminár bude v 🇸🇰slovenskom a 🇬🇧anglickom jazyku so simultánnym tlmočením pri používaní slúchadiel.

Ak máte záujem zúčastniť sa seminára, prosíme o vyplnenie online prihlasovacieho formulára https://forms.gle/PnNXvAprF2HbA8HRA najneskôr do 📅 28. mája 2026.

Všetci uchádzači budú o výsledkoch vyhodnotenia žiadostí informovaní do 5. júna 2026.

Od účastníkov sa očakáva účasť na všetkých častiach seminára. Prosím, túto požiadavku zvážte pred zaslaním prihlášky.

Na všetky vaše otázky radi odpovieme, náš kontaktný mail je: 📧 [email protected]

13/04/2026

Dnes večer sa začína JOM HA-ŠOA. Od dnešného večera a po celý zajtrajší deň si v Izraeli, ale aj v ďalších krajinách sveta pripomenú obete holokaustu.

Tento pamätný deň pripomína aj hrdinské povstanie Židov vo varšavskom gete v roku 1943. Je to pamätný deň martýrov a hrdinstva.

09/04/2026

Pri príležitosti 82. výročia úteku Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau prinášame rozhovor pre Téma21 s historikom Jánom Hlavinkom, riaditeľom DSH.

Útek Wetzlera a Vrbu sa začal 7. apríla 1944. Po niekoľkodňovom, mimoriadne náročnom putovaní sa im podarilo dostať na Slovensko. Kľúčovú pomoc im poskytol slovenský roľník Ondrej Čanecký v Skalitom. Následne pokračovali do Čadce a Žiliny, kde vznikla známa 32-stranová správa, ktorá detailne zdokumentovala mechanizmus masového vraždenia v Auschwitz-Birkenau.

V rozhovore s Petrom Švecom sa Ján Hlavinka venuje nielen samotnému priebehu úteku, okolnostiam vzniku správy Wetzlera a Vrbu a jej medzinárodnému ohlasu, ale aj otázke, aké posolstvo tento príbeh prináša pre dnešnú spoločnosť.

https://tema21.sk/clanek/historik-hlavinka-utiekli-z-tovarne-na-smrt-aby-ju-zastavili/

fanúšikovia

Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z Osvienčimu pred 82 rokmi nebol iba bojom o holý život, ale vedomou misiou. Ich správa o tom, čo sa dialo v tábore, sa stala jedným z najdôležitejších dokumentov druhej svetovej vojny. Prvýkrát odhalila mechanizmus masového vyvražďovania Židov...

07/04/2026

PRESNE PRED 82 ROKMI SA ZAČAL ÚTEK ALFRÉDA WETZLERA A RUDOLFA VRBU Z TÁBORA AUSCHWITZ.

Alfréd Wetzler bol väzňom Auschwitz-u od apríla 1942 a Rudolf Vrba (pôvodným menom Walter Rosenberg) od konca júna toho istého roku.

Obaja boli mnohokrát svedkami masového vraždenia Židov v plynových komorách, dokonale poznali mechanizmus fungovania tábora, ako aj postupy príslušníkov SS pri pokusoch väzňov o útek.

S pomocou spoluväzňov sa Vrba a Wetzler ukryli 7. apríla 1944 do jamy zamaskovanej stavebným materiálom v rozostavanej časti tábora za jeho oplotením. Vedeli, že ich neprítomnosť na večernom sčítaní väzňov spustí poplach a že vonkajšie strážne veže, ktoré ešte stoja medzi nimi a slobodou, budú kvôli tomu niekoľko dní obsadené esesákmi. Vedeli, že keď ich nenájdu a poplach skončí, stráže sa z veží stiahnu a cesta na slobodu bude voľná.

Všetko nakoniec vyšlo ako dúfali, poplach bol odvolaný a obaja utečenci sa mohli vydať na nebezpečnú cestu k slovenským hraniciam. Nešlo im len o záchranu vlastných životov, chceli svet informovať o tom, čo sa v tábore Auschwitz deje.

Ich putovanie na Slovensko trvalo niekoľko dní. Utekali po nociach, aby cez deň, ukrytí, nabrali trochu síl. Hranice Slovenska prekročili pri obci Skalité, odkiaľ sa s pomocou statočného Ondreja Čaneckého dostali do Čadce a odtiaľ následne do Žiliny.

Tu za pomoci členov ilegálnej židovskej Pracovnej skupiny napísali správu o tábore Auschwitz-Birkenau, ktorá sa stala jedným z najdôležitejších svedectiev o holokauste vôbec. Detailne v nej popísali mechanizmus masového vraždenia v tábore a demaskovali nacistické lži. Už nebolo možné pochybovať.

Správa Vrbu a Wetzlera, ktorú neskôr doplnili další dvaja utečenci Czeslaw Mordowicz a Ernest Rosin, sa dostala k západným Spojencom a do Vatikánu, publikovali ju aj médiá v slobodnom svete.

Historici sa do dnešných dní sporia o tom, či reakcia, ktorú správa vyvolala, bola dostatočná a či nebolo možné urobiť na jej základe viac pre záchranu tisícov Židov, ktorých nacisti ešte do Auschwitzu deportovali a tam zavraždili.

Fotografie:
©Yad Vashem, Izrael.
©Moreshet Archive, Izrael.

25/03/2026

Presne pred 84 rokmi, 25. marca 1942, začali deportácie Židov zo Slovenska do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov.

V prvom transporte, ktorý ľudácky režim vedený Jozefom Tisom vypravil 25. marca 1942 z Popradu, deportovali takmer tisíc mladých židovských žien a dievčat z vtedajšej Šarišsko-zemplínskej a Tatranskej župy.

Transport smeroval do nemeckého koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz.

Režim HSĽS pristúpil k deportáciám Židov po rokoch systematickej protižidovskej politiky a štátom organizovaného vyvlastnenia ich majetku, ktoré nazýval arizáciou. V dôsledku arizácie nemali až dve tretiny Židov žijúcich na Slovensku na konci roka 1941 z čoho žiť.

Pre deportácie Židov na územie pod kontrolou nacistického Nemecka sa predstavitelia ľudáckeho režimu rozhodli práve preto, že sa chceli zbaviť sociálne odkázaného židovského obyvateľstva a súhlasili dokonca aj s podmienkou, že za každého deportovaného zaplatí Slovensko Tretej ríši 500 ríšskych mariek.

Od 25. marca 1942 deportovali zo Slovenska v 57 transportoch takmer 58 000 Židov. Až 38 transportov pritom vypravili do Lublinskej oblasti, kde nacisti vraždili Židov v táboroch Sobibor, Treblinka, Belzec a Majdanek, a kde mnohí zahynuli v getách a 19 transportov zo Slovenska smerovalo do tábora Auschwitz.
Masové vraždenie a väznenie prežilo iba niekoľko sto deportovaných.

Druhá vlna deportácií slovenských Židov sa začala po okupácii Slovenska jednotkami nacistického Nemecka v septembri 1944 a trvala do konca marca 1945.

Počas nej deportovali, za asistencie slovenských Pohotovostných oddielov HG, z územia vtedajšieho Slovenska približne 13 000 osôb.
Deportácie Židov do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov boli vyvrcholením nenávisti.

Fotografie: Ⓒ Yad Vashem Photo Archives, Pixabay.

24/03/2026

Pri príležitosti 84. výročia vypravenia prvého transportu Židov zo Slovenska do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré si pripomenieme zajtra 25. marca, poskytol dnes denníku Plus jeden deň rozhovor historik Ján Hlavinka, riaditeľ DSH.

25. marca uplynie 84 rokov odvtedy, čo zo Slovenska odišiel do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime prvý transport slovenských Židov. Vypravili ho z Popradu. V transporte bolo 999 žien z východného Slovenska a jeden lekár. Ten deň pripadol na stredu, rovnako ako v tomto roku.

19/03/2026

Dokumentačné stredisko holokaustu (DSH) dlhodobo vníma dokumentovanie totalitných režimov ako jednu zo základných podmienok porozumenia našim dejinám a zároveň ako dôležitý nástroj ochrany demokratických hodnôt našej spoločnosti.

V tejto súvislosti chceme vyzdvihnúť prácu novinárky Sone Gyarfašovej, ktorá sa systematicky a s mimoriadnou profesionalitou venuje zaznamenávaniu pamäti 20. storočia, a zločinov totalitných režimov a informovaniu verejnosti o nich.

Jej dlhodobý záujem o tému holokaustu, citlivá práca s problematikou obetí, ako aj s preživšími holokaust a jej dôsledná kritická práca s prameňmi, predstavujú prístup, ktorý považujeme za kľúčový pre zodpovedné spracovanie tejto náročnej problematiky.

Mimoriadne si vážime aj spoluprácu so Soňou Gyarfašovou na našom podcaste Odkrývanie, ktorý spoluvytvárala s vysokou mierou odbornosti, rešpektu a porozumenia historickému kontextu.

Novinári ako Soňa Gyarfašová prispievajú k tomu, aby sa téma holokaustu a téma totalitných režimov dostávala k širšej verejnosti v zrozumiteľnej, no zároveň odborne presnej podobe.

Veríme, že kvalitná novinárska a dokumentačná práca, akú dlhodobo robí Soňa Gyarfašová, je nevyhnutnou súčasťou verejného priestoru – najmä v čase, keď čelíme rôznym formám relativizácie minulosti.

Rozhodnutie kompetentných prepustit Soňu Gyarfašovú z STVR preto považujeme za chybné.

Ďakujeme zároveň Soni Gyarfašovej za jej prácu a za doterajšiu spoluprácu.

10/03/2026

Dnes sme v Piešťanoch spoluorganizovali prednášku o holokauste na Slovensku pre študentov miestnej Strednej odbornej školy obchodu a služieb.

Niekoľko desiatok študentov si vypočulo prednášku historika Jána Hlavinku, riaditela DSH, ktorý prítomným ukázal aj rôzne dokumenty týkajúce obetí holokaustu z Piešťan a okolia.

10/02/2026

Otto Šimko, svedomie nedemokratických režimov, už nie je medzi nami. Dnes v noci nás navždy opustil.

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás opustil náš drahý
Otto Šimko (nar. 1. júna 1924, Topoľčany), jeden z posledných žijúcich priamych svedkov holokaustu a účastník Slovenského národného povstania.

Pán Šimko prežil hrôzy druhej svetovej vojny ako mladý Žid, ktorému sa vďaka falošným dokumentom a nezištnej pomoci podarilo vyhnúť deportácii do vyhladzovacích táborov. V auguste 1944 sa aktívne zapojil do boja proti fašizmu ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu, za čo sa mu neskôr zázračne podarilo uniknúť smrti a dožiť sa oslobodenia.

Po vojne absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského v Bratislave a venoval sa práci ako právnik, novinár a redaktor. Jeho život bol dôkazom vytrvalosti, odvahy a neochvejnej ľudskej dôstojnosti v časoch, keď bolo ľudské právo a sloboda najviac ohrozené.

Otto Šimko bol hlasom pamäte – nielen tých, ktorí holokaust prežili, ale aj pre ďalšie generácie, aby sa hrôzy minulosti nikdy nezopakovali. Nikdy neuhol pred nikým a pred ničím, preto vzbudzoval rešpekt a obavy nečestných ľudí. Po pánovi Šimkovi ostane prázdne miesto v sieni slávy čestných a spravodlivých.

Česť jeho pamiatke. Baruch dayan ha'emet

09/02/2026