19/05/2026
❤ Spracovať poslednú "darovačku" notebookov nám trvalo o čosi dlhšie. Zážitok bol veľmi silný.
👉 Vždy je to emocionálna nálož. Sledovať úprimnú radosť, cítiť vďačnosť a vnímať, že „to mravenčie“ dobrovoľníctvo má zmysel, keď deti dostávajú do rúk základný pracovný nástroj pre ich vzdelanie a budúce uplatnenie.
👉 Oficiálny názov „Regionálne preteky turistickej zdatnosti“ všetci zjednodušili na Športový deň. Ako sme sa dozvedeli, Centrum detí a rodiny Tŕnie, ho organizuje každý rok. Rozhodli sme sa ho podporiť 💻💻❤
👉 Čo sme zažili? Marián Blažek, náš notebookový guru, to zhrnul takto:
V marci sa mi vďaka našej stredoslovenskej delivery manažérke 😉 Daniela Jagerska Fabianova dostalo privilégia spoznať dospeláka Martina a “jeho” deti v Centre detí a rodiny v Železnej Breznici.
Pozvali nás na májový Športový deň.
Športový deň, kde okrem nich príde viac ako 100 ďalších detí z centier celého stredného Slovenska.
Termín je v sobotu. Mne sa sobota začína Danieliným telefonátom v stredu, že najbližšia sobota je TÁ správna sobota.
Som v kľude, prisľúbených 8 💻💻 spokojne čaká pripravených v krabici a nápisom “Daniela”…
Tašky pre 💻💻 veľkoryso zabezpečila Daniela, o starosť menej, vďaka…😊
Vo štvrtok pre istotu ešte kontrolujem notebooky - systémové aktualizácie a nabíjam batérie - nie je nič horšie ako sklamaná tvár dieťaťa po stlačení tlačidla ON a sa nič nedeje.
Do krabice s notebookmi poukladám rôznofarebné myšky a od syna vydrankám nejaké trendy samolepky na “customizáciu”.
Vyzerá byť všetko OK.
V piatok večer pozerám na prichystanú krabicu a prepadnem panike. Čo ak, ako minule, nebude notebookov dosť… ⁉️
Poprehadzujem šuplíky a nájdem ešte dva potenciálne vhodné.
O pol jednej v noci je hotovo, oba sú tip-top a v krabici s ostatnými, celkové skóre je 10 kusov.
U zeleného mimozemšťana rýchlo objednávam chýbajúce dve myšky a tašku – mali by byť o 7:00 k dispozícii v Zlatých Moravciach.
Zachádzka, zdržanie, čo už.
O 4:45 som sobotne, ako sa na strednom Slovensku hovorí, do ružova vyspatý.
Beriem výstroj, psa a hor sa na obligátny ranný tréning budúcich pátračov a 5 km prechádzku.
O pol deviatej mám byť v Breznici, kde sa stretnem s Danielou a Hankou, pohodička.
O siedmej sme z prechádzky naspäť a šípim, že budem musieť zrýchliť.
Ranná diaľnica je prázdna, kilometre odsýpajú...
Z boxu vyberám myšky, aj tašku a o chvíľku zo Zlatých Moraviec svištím ďalej.
Čas pokročil a je mi jasné, že neprídem načas.
Telefón je mĺkvy, v duchu si hovorím, že Daniela je v B. Bystrici zrejme ešte zapriahnutá do svojho ranného rozvozu potravín tým, ktorí to potrebujú – nebudem stresovať...
Netuším zradu, ktorú na mne práve pácha môj telefón v spolupráci s autom pod označením hands-free.
O 8:50 vtrielim do Breznice a chystám sa volať Daniele, kam vlastne mám ísť – vidím X zmeškaných volaní a správ od nej 🙈 – v duchu aj nahlas preklínam jabĺčkovú technológiu v spojení s nemeckou vraj precíznosťou - tak to sa fakt “podarilo”…
Našťastie, Daniela je človek, u ktorého sa na úsmev môžem spoľahnúť asi aj na vlastnom pohrebe 😄
Krátka navigácia po telefóne, a som v cieli.
Moja druhá super spoločníčka Hanka mi pomáha preložiť notebooky do tašiek, Daniela je dnes náš dvorný fotograf.
Potom už všetko prebieha pre mňa v ľahkom opare atmosféry skvelej nálady, super spoločnosti dospelákov, aj detí.
“Naše” breznické deti nám na oplátku za marcové notebooky prichystali prekrásne maľby a ručné práce - ďakujeme a special thanks to Paťo 💙
S pánom riaditeľom bleskovo preberieme administratívu a potom si už len užívam skvelý deň.
Notebooky dostanú najstaršie deti, najlepší vo svojich kategóriách.
Okrem “našich” detí a Martina nikto netuší kto sme a prečo sme prišli.
Nie je to dôležité.
Hanka si rozloží stolík s milión vecičkami na maľovanie na tvár.
Chuchvalec úplne malých detí, dievčat aj chalanov "drsňákov" 🦾 okolo nej počas celého dňa je potvrdením, že maľovanie na tvár bol skvelý nápad.
Hanka statočne vydrží celý deň len na prinesenej limonáde a občasných sušienkach od detí.
Deti aj dospeláci sa spolu celý deň perfektne bavia, nevidím, že by niekto pozeral do telefónu...
Futbal, volejbal, tancovanie, debatovanie, guláš, koláčiky, punčové rezy…
Odovzdávanie cien víťazom pretekov.
Organizátori majú pre každého pripravené medaily, diplomy a balíčky s vecnými cenami.
Poškuľujem, kedy sa objavia naše tašky s 💻💻mi.
Zaregistrujem prvé 👧, ako v skupinke iných dievčat neveriacky pozerajú do tašky a čosi si vrušene potichu hovoria.
Kúsok od nás sa zastaví, odo mňa snáď o hlavu vyšší 👨🦰, po otvorení tašky sa takmer rozplače💓, a ešte predtým sa vzrušene dohaduje s kamošom, že to čo je v taške nie je hračka.
Pozerám na Danielu, úsmev.
Martin sa usmieva od ucha k uchu a gestami ukazuje na ďalšie prekvapené deti.
Pán riaditeľ nás pri odovzdávaní, podľa nášho priania, nijak nespomenul.
Sledovať prekvapenie detí je cennejšie ako verejná ďakovačka s prezradením o čo ide.
Ďalších 1️⃣0️⃣ notebookov má svojich nových majiteľov.
OK, hovorím si, takto to je fajn 👍❤
