Spoločnosť Bélu Kélera - Béla Kéler Society

Home
Slovakia
Bardejov
Spoločnosť Bélu Kélera - Béla Kéler Society

Naša spoločnosť sa venuje odkazu najslávnejšieho Bardejovčana - hudobného skladateľa, dirigenta a huslistu Bélu Kélera (1820-1882) februára 1820.

Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. Po štúdiách v Levoči, Debrecíne a Prešove bol v roku 1845 prijatý do orchestrálnej skupiny prvých huslí v Theater an der Wien. O rok neskôr publikoval svoj prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb a ustavične sa zdokonaľoval v harmónii a kontrapunkte. V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Ké

lerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala v Lannerovom orchestri vo Viedni. V rokoch 1856 - 1860 Kéler zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení v čele vlastného orchestra v Budapešti odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života. Od roku 1863 viedol tamojší orchester 2. pluku nassauského vojvodu a neskôr kúpeľný orchester. Od roku 1873 bol hosťujúcim dirigentom orchestrov v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Berlíne, Hamburgu, Drážďanoch, Lipsku, Zürichu. Jeho hudba bola v čase svojho vzniku rovnocenná tvorbe dynastie Straussovcov. Béla Kéler veľkú časť svojej hudobnej pozostalosti odkázal svojmu rodisku a dnes je v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove. V roku 2014 vznikla za účelom prezentácie Kélerovho hudobného odkazu Spoločnosť Bélu Kélera. Pavel Burdych, generálny riaditeľ Spoločnosti Bélu Kélera

Composer, violinist, and conductor Béla Kéler was born in Bardejov on February 13, 1820. After studies in Levoča, Debrecen and Prešov, he was admitted into the orchestral section of the first violins at the Theater an der Wien in 1845. A year later, he published his first opus number out of the total of 139 published compositions and was continuously improving himself in harmony and counterpoint. In 1854, in the orchestra of Johann Sommer in Berlin, Kéler’s career as a conductor started and continued in the following season in the Lanner Orchestra in Vienna. Between 1856 - 1860 Kéler held the position of a bandmaster of the Count Mazzuchelli military band. After a short engagement at the head of his own orchestra in Budapest, he left for Wiesbaden, where he lived and worked for the last twenty years of his life. From 1863, he led the local orchestra of the Second Regiment of the Duke of Nassau, and later also the spa orchestra. Starting in 1873, he was a guest conductor of orchestras in London, Manchester, Copenhagen, Amsterdam, Paris, Munich, Berlin, Hamburg, Dresden, Leipzig, and Zurich. His music was at the time equal to the creations by the Strauss dynasty. Béla Kéler bequeathed a large part of his musical estate to his hometown, and today, it is in the collection of the Šariš Museum in Bardejov. The Béla Kéler Society was founded in 2014 to promote Kéler’s musical heritage. Pavel Burdych, Managing Director of Béla Kéler Society

Der Komponist, Geiger und Dirigent Béla Kéler wurde am 13. Februar 1820 in Bardejov geboren. Nach Studien in Levoča, Debrecen und Prešov errang er 1845 eine Stelle unter den ersten Geigen im Orchester des Theaters an der Wien. Ein Jahr später veröffentlichte er das Opus Nr. 1 seiner insgesamt 139 veröffentlichten Kompositionen und bildete sich stetig in Harmonie- und Kontrapunktlehre weiter. 1854 begann Kélers Karriere als Dirigent im Orchester von Johann Sommer in Berlin, in der folgenden Saison im Lanner-Orchester in Wien. Von 1856 bis 1860 hatte er die Position als Kapellmeister in der Militär-Kapelle des Grafen Mazzuchelli inne. Nach einer kurzen Beschäftigung als Chef eines eigenen Orchesters verließ er Budapest in Richtung Wiesbaden, wo er in seinen letzten 20 Lebensjahren lebte und arbeitete. Ab 1863 leitete er die Kapelle des 2. Regiments des Herzogs von Nassau und später auch das Kur-Orchester. Ab 1873 war er Gastdirigent von Orchestern in London, Manchester, Kopenhagen, Amsterdam, Paris, München, Berlin, Hamburg, Dresden, Leipzig und Zürich. Seine Musik galt damals als gleichwertig zu den Werken der Strauß-Dynastie. Béla Kéler vermachte einen großen Teil seiner Musikalien an seine Heimatstadt Bardejov, wo sie heute zur Sammlung des Šariš-Museums gehören. Die Béla-Kéler-Gesellschaft wurde 2014 gegründet, um Kélers musikalisches Erbe bekannt zu machen. Pavel Burdych, Generaldirektor, Béla-Kéler-Gesellschaft.

12/06/2026

#2✨ PREDSTAVUJEME SKLADBY Z PROGRAMU CHARITATÍVNEHO KONCERTU V BARDEJOVE 4. AUGUSTA 1868 ✨

🎻 2. BÉLA KÉLER: BÚRKA A POKOJ (TEMPÊTE ET CALME), koncertný kus pre husle a klavír

Ako druhé číslo programu zaznelo na pamätnom koncerte v Bardejovských Kúpeľoch dielo samotného spoluorganizátora večera. Béla Kéler sa publiku predstavil ako huslista vo svojej autorskej skladbe Búrka a pokoj, pričom za klavír sa posadila barónka Ilona Vay. Dielo patrilo k vrcholom koncertu a predstavilo Kélera nielen ako interpreta, ale aj ako skladateľa.

🎼 Zrod dramatického diela, jeho ideový obsah a osud

Tento rozsiahly a technicky náročný husľový koncertný kus z roku 1855 má formu jednočasťového concertina. Skladba vznikla pôvodne pre husle a orchester, no autor pripravil aj verziu pre husle a klavír, vhodnú pre komornejšie priestory. Dielo vyniká kontrastnou dramaturgiou, spevnými témami a virtuóznym spracovaním sólového partu.

Osobitný rozmer skladbe dodáva jej ideový obsah, ktorý bol v podrobne opísaný pri prvom uvedení v Berlíne v januári 1855. Podľa zachovaného dobového programu je dielo hudobným zobrazením vnútorného sveta človeka a jeho citových premien. (viď príloha).

Zaujímavá je aj genéza diela. Kéler ho pôvodne nazval Concerto dramatique. Rukopis predstavil v júli 1855 berlínskemu hudobnému vydavateľovi. Významný impulz pre konečnú podobu skladby priniesli Kélerove kontakty s poprednými husľovými virtuózmi svojej doby počas kúpeľných sezón vo Wiesbadene v rokoch 1863 – 1864. Henryk Wieniawski, August Wilhelmj a Ferdinand Laub si skladbu prehrali a ocenili jej kvality. Práve ich pozitívne hodnotenie podľa Kélerových spomienok prispelo k tomu, že pôvodný názov nahradil poetickejším titulom Búrka a pokoj (Tempête et Calme, resp. Sturm und Ruhe).

🔥 Skladba svedčiaca o hrdinstve a solidarite

V kontexte augusta 1868 získala skladba aj symbolický význam. Bardejov sa v tom čase spamätával z ničivého požiaru, ktorý pripravil mnohé rodiny o domovy. Dielo, ktoré vedie poslucháča od nepokoja a dramatických kontrastov k zmiereniu a pokoju, mohlo byť vnímané aj ako hudobné vyjadrenie nádeje na obnovu mesta a návrat k bežnému životu.

Skladba v druhej polovici 19. storočia upadla do zabudnutia a dlhé desaťročia zostala zachovaná iba v rukopisnej podobe. Kompletnou revíziou autorových prameňov prešla až v 21. storočí a zásluhou Spoločnosti Bélu Kélera vyšla tlačou (online) po prvýkrát v roku 2022, a to v oboch nástrojových verziách (husle – orchester, husle – klavír).

🎻 Sme potešení, že prostredníctvom našej hudobnej rekonštrukcie RESONANCE 1868: koncert pre vyhorený Bardejov môžeme v nedeľu 2. augusta 2026 o 19.00 hod. v historickej radnici Šarišské múzeum oživiť kompletný repertoár tohto výnimočného večera a súčasne otvoriť 17. Kultúrne leto Bélu Kélera.

Festival Kultúrne leto Bélu Kélera z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Hudobný fond.

08/06/2026

✨ PREDSTAVUJEME SKLADBY Z PROGRAMU CHARITATÍVNEHO KONCERTU V BARDEJOVE 4. AUGUSTA 1868 ✨

🎻 1. JOHANN SEBASTIAN BACH / arr. CHARLES GOUNOD: MEDITÁCIA NA 1. PRELÚDIUM (AVE MARIA)

Keď v utorok 4. augusta 1868 v Bardejovských Kúpeľoch stíchol ruch hostí, ako prvé zazneli tóny hlbokej a rozjímavej skladby, ktorá dnes patrí k najslávnejším melódiám klasickej hudby. Na husliach ju predniesol Béla Kéler, pričom ho na klavíri sprevádzala grófka Eleonóra Forgách. Vtedajšie publikum však počúvalo dielo, ktoré bolo vo svojej dobe diskutovanou novinkou.

🎹 Ako došlo k výnimočnému stretnutiu dvoch hudobných epoch?

Zrod tejto skladby je príbehom fascinujúceho prepojenia nemeckého baroka a francúzskeho romantizmu. Základný pilier vytvoril Johann Sebastian Bach už v roku 1722, keď skomponoval svoje slávne Prelúdium č. 1 C dur (BWV 846) ako súčasť zbierky Dobre temperovaný klavír. O viac ako 130 rokov neskôr, v roku 1852, francúzsky romantický skladateľ Charles Gounod pri hre na klavíri improvizoval nad Bachovou pôvodnou harmonickou štruktúrou. Vytvoril k nej úplne novú, nesmierne spevnú a precítenú melódiu. Gounodov svokor, klavirista Joseph Zimmermann, ktorému je skladba venovaná, ju v roku 1853 nechal vydať pod názvom Méditation sur le Premier Prélude de Piano de S. Bach pre husle (organ ad.lib.) a klavír. Až o šesť rokov neskôr, v roku 1859, bol k tejto melódii pripojený latinský text modlitby Ave Maria, pod ktorým skladbu poznáme dnes.

🔥 Bolo dielo v roku 1868 populárne tak ako dnes?

V čase konania bardejovského koncertu mala Gounodova inštrumentálna verzia len pätnásť rokov. Hoci ju dnes vnímame ako evergreen, v 60. rokoch 19. storočia išlo o relatívne nové dielo, ktoré sa v Európe ešte len udomácňovalo. Skladba vtedy zažívala prudký nárast popularity v salónoch vyššej spoločnosti i kúpeľných mestách, no zároveň čelila výhradám hudobných puristov. Mnohí totiž považovali za odvážne, že romantický skladateľ Gounod pridal novú melódiu k dielu J. S. Bacha, ktorého už vtedy vnímali ako veľkú hudobnú autoritu.

Pre bardejovské publikum bolo uvedenie tejto skladby dôkazom, že Béla Kéler a grófka Forgách priniesli do Bardejova aktuálny európsky repertoár. Táto modlitba v tónoch navyše dokonale vystihovala atmosféru večera, ktorého cieľom bolo pomôcť mestu spamätať sa z následkov ničivého požiaru.

🎻 Sme potešení, že prostredníctvom našej hudobnej rekonštrukcie RESONANCE 1868: koncert pre vyhorený Bardejov môžeme v nedeľu 2. augusta 2026 o 19.00 hod. v historickej radnici Šarišské múzeum oživiť kompletný repertoár tohto výnimočného večera a súčasne otvoriť 17. Kultúrne leto Bélu Kélera.

Festival Kultúrne leto Bélu Kélera z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Hudobný fond.

01/06/2026

✨ PREDSTAVUJEME PÔVODNÝCH ÚČINKUJÚCICH CHARITATÍVNEHO KONCERTU V BARDEJOVE 4. AUGUSTA 1868 ✨

🖼 V poslednej, štvrtej časti nášho cyklu predstavujeme osobnosti, ktorých podoba sa nám, žiaľ, nezachovala. Napriek tomu patrili k dôležitým účastníkom benefičného koncertu pre obete požiaru Bardejova. Na záver pripájame aj zmienku o organizátoroch podujatia a o poďakovaní, ktoré po koncerte zverejnilo mesto Bardejov.

🖋 4. GRÓFKA ELEONÓRA FORGÁCH

📜 Eleonóra Forgách pochádzala z významného uhorského šľachtického rodu Forgách. Neskôr sa angažovala v dobročinnej a spolkovej činnosti, pričom od roku 1877 pôsobila ako predsedníčka Košického ženského spolku (Kassai jótékony nőegylet). Na bardejovskom koncerte vystúpila ako klaviristka. Spolu s Bélom Kélerom otvorila program uvedením Bachovho 1. prelúdia v úprave Charlesa Gounoda, známej ako Ave Maria.

🖋 5. DR. MARZELL DZIUBINSKI

⚖ Dr. Marzell Dziubinski bol poľský advokát pôsobiaci v Tarnopole, neskôr vo Ľvove. Popri svojej právnickej kariére sa venoval aj hudbe a spoločenskému životu. Na koncerte v Bardejovských Kúpeľoch predniesol pieseň Hej, zaletel sokol sivý od skladateľa Wilhelma Troschela. Na klavíri ho sprevádzala grófka Irma Semsey-Csáky.

🏗 ORGANIZÁTORI PODUJATIA

Úspešný priebeh koncertu zabezpečovali aj organizátori stojaci v pozadí celej iniciatívy. Okrem Bélu Kélera to boli:

👑 GRÓF FRANTIŠEK SZIRMAY (1838 – 1871) – príslušník významného šľachtického rodu Szirmayovcov, ktorého členovia vlastnili rozsiahle majetky v Šariši a Zemplíne.

🧪 AUGUSTÍN GROSZ (1798 – 1872) – bardejovský lekárnik a majiteľ lekárne „U anjela“ na Radničnom námestí. Jeho synom bol kníhtlačiar Augustín Grosz mladší (1838 – 1895)

📜 POĎAKOVANIE MESTA BARDEJOV

Po skončení koncertu zverejnilo mesto Bardejov v dobovej tlači verejné poďakovanie. Mestské zastupiteľstvo v ňom vyjadrilo v mene obetí požiaru vďaku organizátorom a účinkujúcim koncertu – Bélovi Kélerovi, grófovi Františkovi Szirmayovi, grófke Eleonóre Forgách, grófke Irme Semsey-Csáky, barónke Ilone Vay, grófke Ottílii Wass, Augustínovi Groszovi, ako aj podporujúcemu publiku. Benefičný koncert priniesol čistý výnos 236 forintov a 24 grajciarov určený na pomoc obyvateľom postihnutým požiarom.

🎻 Teší nás, že prostredníctvom našej hudobnej rekonštrukcie RESONANCE 1868: koncert pre vyhorený Bardejov môžeme v nedeľu 2. augusta 2026 o 19. hodine v priestoroch historickej radnice Šarišské múzeum oživiť repertoár a atmosféru vtedajšieho koncertu.

Festival Kultúrne leto Bélu Kélera z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Hudobný fond.

28/05/2026

✨ PREDSTAVUJEME PÔVODNÝCH ÚČINKUJÚCICH CHARITATÍVNEHO KONCERTU V BARDEJOVE 4. AUGUSTA 1868 ✨

3. GRÓFKA OTTILIA WASS (1829–1917)

📜 Ottilia Wass pochádzala z transylvánskej vetvy starobylého a vplyvného šľachtického rodu Wass z Czege. Narodila sa v Kluži ako dcéra grófa Györgya Wassa a Francisky Gyulai. Vyrastala v mimoriadne podnetnom rodinnom prostredí – jej matka viedla známy literárny salón a rodina udržiavala kontakty s európskou kultúrnou elitou. Ottilia zasvätila svoj život vzdelávaniu, podpore kultúry a charite. Bola významnou mecenáškou a vo svojom závete odkázala rozsiahlu zbierku umeleckých predmetov Transylvánskemu múzeu, ako aj tisíce zväzkov kníh reformovanému kolégiu.

🌹 Vo verejnom a umeleckom živote bola rešpektovanou intelektuálkou, prekladateľkou a poetkou, ktorej verše vychádzali v dobovej tlači a literárnych antológiách. Prekladala z francúzštiny – okrem iného aj dielo Franza Liszta o Frederikovi Chopinovi – a jej vlastná tvorba niesla stopy melanchólie, izolácie a duchovného hľadania. Zomrela v Kluži vo veku 88 rokov a zanechala po sebe bohaté rukopisné dedičstvo.

📖 Na pamätnom koncerte 4. augusta 1868 v Bardejovské Kúpele vniesla do inak hudobného programu jedinečný literárny rozmer prednesom vlastnej básne venovanej pamiatke maďarského romantického básnika Mihálya Vörösmartyho.

🔍 Samotná báseň Ottilie Wass sa, žiaľ, nezachovala. V našom programe sme ju preto tematicky nahradili básňou Ohlas od Andreja Sládkoviča, ktorou autor reagoval na Vörösmartyho báseň Szózat (Výzva). Kým Szózat zdôrazňuje osudové p**o Maďarov k vlasti, Sládkovič odpovedá vierou v budúcnosť Slovákov a Slovanov. Pripomína, že slovenský národ prežil stáročia útlaku, a s presvedčením vyhlasuje: „zhynúť — nie, slovenská rodina“. Tento symbolický dialóg dvoch veľkých básnikov dodáva našej rekonštrukcii silný historický a stredoeurópsky rozmer.

✨ Sme potešení, že prostredníctvom hudobnej rekonštrukcie RESONANCE 1868: koncert pre vyhorený Bardejov môžeme v nedeľu 2. augusta 2026 o 19. hodine v priestoroch historickej radnice Šarišské múzeum oživiť repertoár a atmosféru vtedajšieho koncertu a slávnostne otvoriť 17. ročník nášho festivalu.

Festival Kultúrne leto Bélu Kélera z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Hudobný fond.

25/05/2026

🎹 PREDSTAVUJEME PÔVODNÝCH ÚČINKUJÚCICH CHARITATÍVNEHO KONCERTU V BARDEJOVE 4. AUGUSTA 1868

2. BARÓNKA ILONA VAY (1841–1929)🌹

📜 Ilona (Helena) Vay patrila k popredným predstaviteľkám vplyvnej aristokratickej rodiny Vay z Vaje a Laskodu, ktorej príslušníci po generácie zastávali významné politické a spoločenské posty v Uhorsku. Narodila sa 20. mája 1841 ako dcéra baróna Lajosa Vaya, hlavného župana Boršodskej stolice, a grófky Erzsébet Teleki. V roku 1874 sa vydala za Pála Keltza z Fületincze, dôstojníka kráľovskej uhorskej stráže a neskoršieho majora, s ktorým prežila v Miškolci 43 rokov manželstva.

👗Vo verejnom živote bola stelesnením tradičných hodnôt a noblesy. Súdobé pramene ju opisujú ako vznešenú dámu zo starej školy. Svoje postavenie využívala najmä v charitatívnej oblasti, kde dlhé roky aktívne ovplyvňovala činnosť Ženského spolku Boršodskej župy a stála pri zrode viacerých filantropických iniciatív.

🎶 Ilona Vay nebola len milovníčkou hudby, ale ale venovala sa aj hudobnej kompozícii a hre na klavír, čo osvedčila, keď sprevádzala huslistu Bélu Kélera v jeho náročnej skladbe Búrka a pokoj (Tempête et Calme). Zomrela 13. mája 1929 v Miškolci vo veku 88 rokov.

✨ Sme potešení, že prostredníctvom našej hudobnej rekonštrukcie môžeme v nedeľu 2. augusta 2026 o 19. hodine v priestoroch historickej radnice Šarišské múzeum oživiť repertoár a atmosféru vtedajšieho koncertu: RESONANCE 1868: koncert pre vyhorený Bardejov

Festival Kultúrne leto Bélu Kélera z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Hudobný fond.

21/05/2026

🎹 PREDSTAVUJEME PÔVODNÝCH ÚČINKUJÚCICH CHARITATÍVNEHO KONCERTU V BARDEJOVE 4. AUGUSTA 1868

1. GRÓFKA IRMA CSÁKY (1838–1898) 🌹

🎼Hoci patrila k najvyššej šľachte (pochádzala z významnej spišskej vetvy rodu Csákyovcov), jej vášeň pre hudbu prekonávala vtedajšie spoločenské konvencie. Bola uznávanou a mimoriadne talentovanou amatérskou speváčkou a klaviristkou. Jej umelecké kvality boli také výrazné, že počas Lisztových pobytov v Budapešti patrila do jeho najbližšieho hudobného kruhu.

🎶 Meno grófky Irmy Semsey-Csáky sa v dobovej tlači pravidelne objavovalo od 60. rokov 19. storočia. Svojím spevom zdobila charitatívne koncerty a meštianske hudobné večery, kde najradšej predvádzala piesne Franza Schuberta či Roberta Schumanna.

📜 Dobové svedectvá o nej hovoria ako o „pozemskom anjelovi“, ktorý spájal krásu s obrovským umeleckým citom.

Sme potešení, že prostredníctvom našej hudobnej rekonštrukcie môžeme v nedeľu 2. augusta 2026 o 19. hodine v priestoroch historickej radnice Šarišské múzeum oživiť repertoár a atmosféru vtedajšieho koncertu: RESONANCE 1868: koncert pre vyhorený Bardejov - https://fb.me/e/4x1oKO8YW

Kultúrne leto Bélu Kélera z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner festivalu.

12/05/2026

✨ ZAUJÍMAVOSTI Z KOREŠPONDENCIE BÉLU KÉLERA (10.)

V dnešnom pokračovaní našej série k pripravovanej knihe „VÁŠ ODDANÝ BÉLA KÉLER“ sa pozrieme na nečakanú stránku nášho majstra – na jeho mimoriadny talent pre marketing a obchodnú stratégiu. Kélerove listy vydavateľstvu Bote & Bock totiž neobsahujú len umelecké vízie, ale aj veľmi konkrétne (a niekedy až prekvapivo moderné) rady, ako uspieť na vtedajšom trhu. 📈🎻

Majster si dobre uvedomoval, že geniálna kompozícia je len polovica úspechu. Tou druhou je to, aby sa o nej dozvedeli tí správni ľudia. Tu je pohľad na jeho „biznis plán“:

📰 PR stratégia a sila tlače
Pri valčíku Polemické takty, ktorý venoval zjazdu nemeckých novinárov, Kéler presne inštruoval vydavateľa, ako na to. Radil zaslať každej redakcii bezplatný výtlačok a na obale červenou farbou podčiarknuť názov príslušných novín. Vedel, že takýto osobný prístup zvýši šancu na uverejnenie správy o novom diele. Dôrazne tiež varoval: „Nič nezasielajte skôr, než budú vydané orchestrálne hlasy!“ – ak by si totiž dirigent chcel noty hneď objednať a neboli by dostupné, celá reklama by vyšla nazmar. Obálku valčíka vidíte v prílohe príspevku.

💂 Dobytie vojenských orchestrov
Kéler prišiel s priam geniálnym nápadom na expanziu: navrhol vydavateľovi vziať vojenský schematizmus (zoznam plukov) a cielene zaslať katalóg svojich diel všetkým 80 peším plukom nemeckej a rakúskej armády. Chápal, že kapelníci v odľahlých posádkach nemajú prístup k novinkám a takýto priamy „katalógový predaj“ bol v 19. storočí jedinou cestou, ako ich osloviť.

🧐 Kéler ako kritik marketingu
Náš majster sa nebál byť k svojmu vydavateľovi úprimne kritický. Po návšteve Drážďan v roku 1879 mu napísal: „Na všetkých svojich umeleckých cestách som v nijakých hudobninách nevidel svoje skladby... všade mali Straussa, Fausta či Hegara, ale Bélu Kélera nikde!“ Poukázal na to, že kým konkurencia (vydavateľstvá ako Cranz) uvádza zoznam diel skladateľa na zadnej strane každého zošita, u neho to chýba. Bez informovanosti dirigenti jednoducho nevedia, že Kéler napísal niečo nové.

💰 Súboj s „Kráľom valčíkov“
Kéler sa neváhal porovnávať s tými najväčšími. Odporúčal vydavateľstvu Bote & Bock masívnu inzerciu vo viedenskom denníku Fremden-Blatt, aby ľudia zo zvedavosti kúpili jeho dielo a porovnali ho so Straussovým. Sebavedomo tvrdil, že pri správnej stratégii mu jeho valčíky vynesú viac než tri Offenbachove operety a v dobrom si potom spomenie na „svojho“ skladateľa.

📖 Kniha, ktorú pre vás pripravujeme na letnú sezónu, odhalí najslávnejšieho Bardejovčana Bélu Kélera nielen ako umelca, ale aj ako stratéga, ktorý s nevídanou energiou bojoval o miesto svojej hudby na výslní vtedajšej Európy. 🏛️✨

09/05/2026

✨ ZAUJÍMAVOSTI Z KOREŠPONDENCIE BÉLU KÉLERA (9.)

V dnešnom pokračovaní nazrieme do sveta vrcholnej husľovej virtuozity 19. storočia. Béla Kéler nebol len uznávaným skladateľom a dirigentom, ale predovšetkým vzdelaným hudobníkom, ktorý mal jedinečnú príležitosť spolupracovať s absolútnou husľovou špičkou svojej éry.

🎻 Kéler ako partner husľových legiend
Programy koncertov vo wiesbadenskom kúpeľnom dome sú fascinujúcim svedectvom o tom, že Kélerov orchester bol vyhľadávaným telesom pre najlepších sólistov sveta. Pod Kélerovou taktovkou sa v priebehu niekoľkých sezón predstavili: Henryk Wieniawski, August Wilhelmj či legendárny český huslista Ferdinand Laub. Pre Kélera nešlo len o prácu – tieto stretnutia mu umožnili konfrontovať vlastné husľové majstrovstvo s tými najlepšími a čerpať inšpiráciu pre svoju ďalšiu tvorbu.

🌟 Stretnutie s „božským“ Sarasatem
Skutočný vrchol však priniesol apríl 1877, kedy vo Wiesbadene vystúpil Pablo de Sarasate. Koncert sa konal za prítomnosti cisára Viliama I. a bol beznádejne vypredaný aj napriek dvojnásobnému vstupnému. Kéler, ktorý bol v publiku, opísal svoj zážitok s nesmiernym pohnutím:

„Vo svojom pohnutom živote som počul takmer všetkých huslistov, ktorí stáli za posledných 30 rokov na pódiu, ale ani jeden ma neuchvátil a nenaplnil obdivom tak ako on.“

Sarasateho interpretácia Španielskej symfónie Édouarda Lala či vlastnej transkripcie Chopinovho nokturna publikum doslova strhla. Kéler s úžasom spomína, že jeden z virtuóznych chromatických behov v Nokturne Es-dur, op. 9 bol takmer prehlušený predčasným búrlivým potleskom nadšených divákov.

📜 Viac než len dirigent
Tieto riadky nám odhaľujú Kélera ako hlboko vnímavého človeka, ktorý napriek vlastnej sláve dokázal s pokorou a úprimným nadšením vzdať hold inému umelcovi. Bol to svet, v ktorom sa Bardejovčan Béla Kéler pohyboval ako suverénny partner a uznávaný odborník, ktorého slovo v hudobných kruhoch malo svoju váhu.

📖 Celú túto fascinujúcu správu o koncertnom živote a stretnutiach s legendami nájdete už čoskoro v našej novej knihe!

05/05/2026

✨ ZAUJÍMAVOSTI Z KOREŠPONDENCIE BÉLU KÉLERA (8.)

V dnešnom pokračovaní našej série k pripravovanej knihe „VÁŠ ODDANÝ BÉLA KÉLER“ vás zavedieme do sveta vysokej diplomacie, kde sa politika roku 1872 prelínala s hudobným umením. Hlavnou postavou je gróf Július (Gyula) Andrássy, vtedajší rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí a dedikant Rakúsko-uhorského valčíka, op. 91.

🎼 Zakomponovanie dvoch vlastí do jedného valčíka nebolo len politickým gestom, ale aj odvážnym umeleckým experimentom, ktorým chcel skladateľ naznačiť nový smer. Kéler prišiel s fascinujúcim nápadom, ako hudobne stvárniť vtedajší štátny dualizmus: v rámci každého malého valčíka napísal prvú časť v typickom viedensko-straussovskom štýle a druhú – pre dosiahnutie čo najväčšieho efektu – v uhorskom štýle. Poslucháč tak mohol v každom z piatich malých valčíkov tvoriacich tento opus vnímať obe identity monarchie – elegantný viedenský esprit striedaný temperamentnou uhorskou náturou.

📜 Diplomatická misia s erbami
Venovanie diela takému vysokému štátnikovi podliehalo prísnemu protokolu. Kéler dôsledne dbal na to, aby vydavateľstvo v Berlíne prekonzultovalo správne tituly priamo na veľvyslanectve a aby litograf na titulnej strane presne prekreslil Andrássyho rodový erb spolu s rakúsko-uhorským štátnym znakom.

List v maďarčine: K luxusne viazanému výtlačku priložil Kéler aj osobný sprievodný list v maďarčine, aby grófovi – rodákovi z Uhorska – prejavil náležitú úctu.

🏰 Spojenie so súčasným Slovenskom
Hoci sa listy písali z Wiesbadenu, meno grófa Andrássyho sa pevne spája s našou domovinou. Tento významný rod pôsobil v majestátnom kaštieli v kaštieli Betliar a na hrade Krásna Hôrka, ktoré dodnes patria k najvzácnejším slovenským pamiatkam.

Ak by ste chceli navštíviť hrob muža, ktorému Kéler venoval svoj valčík, nájdete ho v Trebišove. V tamojšom mestskom parku stojí nádherné neogotické mauzóleum, kde gróf Július Andrássy odpočíva.

🤫 Irónia na záver
Napriek všetkej snahe a diplomatickej etikete zostal Kéler sklamaný. Po mesiacoch čakania si v septembri 1872 povzdychol, že od grófa nedostal žiadnu odpoveď. Svoju frustráciu uzavrel ironickým citátom od Friedricha Schillera: „O vďaku, pani, nežiadam!“.

📖 Celý príbeh o tom, ako sa „vysoká politika“ pretavila do tanečných rytmov, nájdete v našej novej knihe!

Address

Štefánikova 724/61
Bardejov
08501

Telephone

+420606646451

Website

https://www.belakeler.eu/

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Spoločnosť Bélu Kélera - Béla Kéler Society posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Spoločnosť Bélu Kélera - Béla Kéler Society:

Shortcuts

Want your organization to be the top-listed Non Profit Organization in Bardejov?