http://www.vesmirnapolitika.sk/

Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku - SSPA, Kuzmányho 3, Banská Bystrica (2026)

10/06/2026

🚀 Spoločná vesmírna legislatíva EÚ a prekážky pri jej schvaľovaní

V júni 2025 predložila Európska komisia návrh nariadenia o bezpečnosti, odolnosti a udržateľnosti vesmírnych aktivít, známy ako EU Space Act. Jeho hlavným cieľom je zjednotiť národné legislatívy členských štátov EÚ v oblasti regulácie vesmírnych aktivít. 🇪🇺

Dôvodom je regulačný nesúlad v rámci jednotného trhu Únie, ktorý vznikol v dôsledku toho, že už 13 členských krajín EÚ prijalo svoju vlastnú národnú legislatívu tohto typu. ⚖️
EU Space Act má tieto nezhody odstrániť a zjednodušiť legislatívne podmienky pre subjekty pôsobiace na európskom vesmírnom trhu. 🛰️

EU Space Act stojí na troch základných pilieroch:
- univerzálne bezpečnostné pravidlá na predchádzanie kolíziám a minimalizáciu vesmírneho odpadu;
- jednotné štandardy riadenia kybernetických rizík;
- posudzovanie životného cyklu vesmírnych aktivít a prevenciu svetelného znečistenia nočnej oblohy v rámci plánov udržateľnosti.

Od zverejnenia návrh prešiel EU Space Act už dvoma revíziami na úrovni Rady EÚ, no ani po jedenástich mesiacoch nie je jeho schválenie v blízkej dobe pravdepodobné. Zástupcovia súkromného sektora z organizácie Global Satellite Operators Association (GSOA) a španielskej spoločnosti GMV totiž predložili Európskej komisii rozsiahly zoznam výhrad, vrátane obáv z prílišnej regulácie, duplicity s existujúcimi pravidlami a ohrozenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Cyperská vláda, ktorá drží rotujúce predsedníctvo Rady EÚ do konca júna 2026, predložila 30. marca kompromisný text, no cyperský podpredseda vlády Nicodemos Damianou priznal, že zákon sa do finálnej podoby pod súčasným predsedníctvom nedotiahne. 🇨🇾

Diskusiu komplikuje aj zahraničný rozmer. Americká vláda vyjadrila obavy, že EU Space Act by mohol zvýšiť regulačné zaťaženie amerických firiem a oslabiť medzinárodnú spoluprácu vo vesmírnej oblasti. Zákon preto vstupuje do ďalšej fázy rokovaní bez jasného termínu prijatia. 🤝

05/06/2026

🛰️🤖 Orbitálne dátové centrá: Nová hranica umelej inteligencie

Umelá inteligencia (AI) dnes patrí medzi energeticky najnáročnejšie odvetvia a intenzívne tlačí na limity svetových rozvodných sietí. Podľa štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT) by mohol tento sektor do roku 2028 spotrebovať ročne toľko elektriny ako 22 % všetkých domácností v USA, čo je napríklad viac ako celková spotreba Thajska. Odpoveďou na tento problém môžu byť dátové centrá umiestnené na orbite Zeme, kde solárne panely dokážu generovali až osemkrát viac energie ako na zemskom povrchu. 🔋

Tento koncept sa v posledných mesiacoch rýchlo presúva od teórie k praxi. V novembri 2025 umiestnil americký startup Starcloud za podpory spoločnosti Nvidia prvý komerčný GPU čip na obežnú dráhu a o mesiac neskôr tam natrénoval prvý jazykový model. Google nedávno spustil projekt Suncatcher s cieľom otestovať prototypové satelity s vlastnými čipmi do začiatku roka 2027, pričom podobné ambície má na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS aj Axiom Space. Čína plánuje v rámci iniciatívy „space+" taktiež vybudovať orbitálnu infraštruktúru v gigawattovom rozsahu. 🌍

Najvýznamnejší posun však učinil 30. januára 2026 SpaceX, keď niekoľko dní po dokončení fúzie so spoločnosťou xAI v hodnote 1.25 bilióna dolárov požiadal Federálnu komunikačnú komisiu USA o právomoc vypustiť až jeden milión orbitálnych dátových centier na nízku obežnú dráhu Zeme. Táto konštelácia by mala byť schopná vygenerovať 100 gigawattov výpočtovej kapacity AI ročne. ⚡

Zriadenie týchto zariadení však so sebou prináša aj závažné riziká. Existujúce rámce vesmírneho práva udeľujú štátom kontrolu a jurisdikciu nad ich satelitmi, no neobsahujú žiadne ustanovenia o údajoch, ktoré spracúvajú. Tie súčasne podliehajú aj rôznym národným rámcom, napríklad GDPR. Právni experti upozorňujú, že ide o šedú zónu bez efektívnych mechanizmov riešenia sporov a bez upravených rámcov správy môžu orbitálne dátové centrá jednoducho posilniť existujúce pozemské monopoly. Tisíce nových satelitov zároveň prehlbujú už teraz kritický problém hromadenia kozmického odpadu a pokročilý výpočtový hardvér na orbite sa stáva predmetom záujmu spravodajských a obranných zložiek. ⚠️

23/05/2026

☄️🤝 ESA a JAXA pripravujú spoločnú misiu k asteroidu Apophis.

7. mája 2026 podpísali Európska vesmírna agentúra (ESA) a Japonská agentúra pre vesmírny prieskum (JAXA) Memorandum o spolupráci v oblasti planetárnej obrany. Súčasťou partnerstva je aj dohoda o spolupráci v rámci misie RAMSES, ktorá by mala započať v apríli 2028 a jej hlavným cieľom je priblíženie sa k asteroidu Apophis. 🛰️

Tento asteroid o priemere približne 375 metrov má v mimoriadnej blízkosti, vo vzdialenosti len 32 000 kilometrov, preletieť okolo Zeme 13. apríla 2029. Pre porovnanie, 32 000 kilometrov predstavuje len zhruba desatinu vzdialenosti Zeme od Mesiaca, pričom ďalej od našej planéty sa nachádzajú aj niektoré satelity umiestnené na geosynchrónnej orbite. Teleso takýchto proporcií sa k Zemi priblíži len raz za 5 000 až 10 000 rokov. 🌍

Cieľom misie RAMSES bude sprevádzať asteroid počas preletu okolo Zeme a pozorovať vplyv zemskej gravitácie na jeho tvar, povrch a rotáciu, čím získa údaje o štruktúre asteroidu, jeho zložení a reakcii na slapové sily. Nadobudnuté informácie môžu byť v budúcnosti potenciálne využité pri kontrolovanom vychyľovaní objektov ohrozujúcich Zem. 🛡️

Okrem európsko-japonskej iniciatívy bude asteroid Apophis priamo v kozme pozorovať aj americká loď NASA OSIRIS-APEX, ktorá zažne svoje motory tesne nad povrchom Apophis-u s cieľom rozvíriť uvoľnené kamene a prach. Tento manéver vedcom umožní zistiť materiálové zloženie tesne pod povrchom daného asteroidu. 🌑

Hlavným dodávateľom misie bude európska spoločnosť OHB Italia. Na druhej strane, JAXA prispeje ľahkými solárnymi panelmi, tepelným infračerveným senzorom a uskutoční štart misie pomocou svojej rakety H3. 🚀

Novoprijatá dohoda medzi ESA a JAXA stavia na spoločnom vyhlásení z novembra 2024, v ktorom sa obe agentúry zaviazali k rozšíreniu spolupráce, a to aj v oblasti planetárnej obrany. 🤝

Prelet bude viditeľný voľným okom až pre 2 miliardy ľudí naprieč Európou, Afrikou a Áziou. 🌌

13/05/2026

💶 Týždeň bez satelitov by podľa novej štúdie mohol stáť členské štáty ESA až 20 miliárd EUR.

Nová správa London Economics vypracovaná na žiadosť ESA položila cenovku na jedno z najviac podceňovaných infraštruktúrnych rizík. Štúdia sa zaoberá hypotetickým sedemdňovým výpadkom satelitnej komunikácie v 23 členských štátoch ESA a Kanade, pričom odhaduje ekonomické škody na 10,2 miliardy EUR v centrálnom scenári, a 20 miliárd EUR v pesimistickom. Štúdia pokrýva päť odvetví: námornú, leteckú, spotrebiteľskú, energetickú a platobnú doménu, pričom oblasti ako médiá, obrana, či vláda ostávajú mimo jej rozsah. 📡📉

Námornému sektoru hrozia najväčšie škody, až 9,58 miliárd EUR. Bez satelitného pripojenia sú lode nútené plávať pri pobreží alebo zostať v prístavoch, čo spomaľuje globálne dodávateľské reťazce zásobujúce viac ako 62 odvetví. 🚢🌍

Letecký sektor čelí stratám vo výške 307,6 milióna EUR, keďže by sa transatlantická prevádzka musela vrátiť k zastaraným vysokofrekvenčným rádiovým signálom. Museli by sa zaviesť aj širšie rozostupy lietadiel, čo by vyústilo v oneskorenie viac ako 4 000 letov a spôsobilo reťazový chaos na kľúčových letiskách. ✈️⏳

Škody pre spotrebiteľský sektor predstavujú 262,8 milióna EUR a sú sústredené prevažne medzi vidiecke a vzdialené domácnosti, pre ktoré predstavuje satelitné pripojenie jedinú dostupnú možnosť. Sedem dní offline by tak vyústilo v prerušenie komunikácie, služieb a spojenia s okolitým svetom. 📶🏡

Energetický sektor by prišiel o operačný dohľad nad pobrežnými platformami a vzdialenými inštaláciami, čo by v spojení so stratou komunikácie s operátormi vyústilo v nákladné spomalenie celej produkcie. ⚡🛢️

Platobný sektor by pocítil výpadok najmä vo vzdialených a námorných oblastiach, kde sú terminály jediným dostupným platobným nástrojom. Ďiaľkové transakcie by sa tak úplne zastavili a spoločnosť by bola nútená sa vrátiť k hotovostným operáciám. 💳💵

Záver štúdie je jasný: s rastúcou závislosťou spoločnosti od satelitov bude ochrana kritickej vesmírnej infraštruktúry čoraz dôležitejšia. 🛰️🛡️

12/05/2026

V mene Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku oznamujeme spustenie výberového procesu na tohtoročnú Letnú školu Európskeho centra pre kozmické právo, ktorá sa uskutoční v termíne od 31. augusta do 11. septembra 2026 v slovinskej Ľubľane.

Kľúčové informácie pre záujemcov:

Záujemcovia musia vyplniť online formulár, ktorý je dostupný na webstránke Európskej vesmírnej agentúry:
https://lnkd.in/dv2t2w3

Kópiu vyplneného formulára spolu so životopisom je následne potrebné zaslať e-mailom na adresu [email protected].

Zber prihlášok prebieha do 7. júna 2026

Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku ako národný kontaktný bod pre Európske centrum pre kozmické právo bude koordinovať výber uchádzačov zo Slovenskej republiky.

V prípade otázok alebo pripomienok nás, prosím, kontaktujte na e-mailovú adresu [email protected].

11/05/2026

🎙️ Podcast Na Orbite štartuje!

V pilotnej epizóde nášho nového podcastu sa predstaví Nicole Majská, s ktorou sa budeme rozprávať o vesmírnom sektore, nových výzvach aj aktuálnom dianí vo vesmírnej politike. 🚀🌍

🎧 Epizódu si môžete vypočuť už teraz.

🔗 Link na epizódu: https://youtu.be/UHYnjEozWqU?si=qTING1oYxRoxQkWI

06/05/2026

Na Orbite je nová podcastová séria, v ktorej sa venujeme vybraným témam z oblasti vesmírnej politiky za prítomnosti hostí, ktorí aktívne pôsobia vo vesmírnom sektore.

Každá epizóda prináša hĺbkový pohľad na aktuálne dianie v sektore z perspektívy slovenských odborníkov.

Prvú epizódu vám predstavíme už čoskoro.

05/05/2026

Stretnutie členov Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku - SSPA s pani Shelli Brunswick

Na pôde U.S. Embassy Slovakia v Bratislave sa uskutočnilo stretnutie členov Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku s pani Shelli Brunswick - uznávanou keynote speakerkou, autorkou, futuristkou a poradkyňou, ktorá disponuje bohatými profesijnými skúsenosťami z pôsobenia vo Vzdušných silách USA a zo seniorných pozícií v globálnom vesmírnom ekosystéme.

Diskusia sa zamerala na aktuálny stav vesmírneho sektora na Slovensku, ako aj na možnosti ďalšieho rozvoja činnosti Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku. Osobitná pozornosť bola taktiež venovaná budovaniu partnerstiev na národnej a medzinárodnej úrovni.

Stretnutie predstavovalo cennú príležitosť na výmenu skúseností a strategických pohľadov, ktoré môžu prispieť k ďalšiemu rozvoju slovenského vesmírneho ekosystému.

-----------------------------------------------------------------

Meeting of Members of the Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku - SSPA with Shelli Brunswick

A meeting between members of the Slovak Space Policy Association and Shelli Brunswick was held at the premises of the U.S. Embassy Slovakia in Bratislava. Shelli Brunswick is a distinguished keynote speaker, author, futurist, and advisor with extensive professional experience, including service in the U.S. Air Force and senior leadership roles within the global space ecosystem.

The discussion focused on the current state of the space sector in Slovakia, as well as on prospects for the further development of the activities of the Slovak Space Policy Association. Particular attention was devoted to the development of partnerships at both the national and international levels, too.

The meeting constituted a valuable opportunity for the exchange of expertise and strategic insights, which may contribute to the further advancement of the Slovak space ecosystem.

22/04/2026

🇺🇸 Nový Rozpočet Vesmírnych síl USA a Program Andromeda.

Americké vesmírne sily U.S. Space Force udelili v rámci nového programu Andromeda kontrakty v hodnote viac ako 1,8 miliardy dolárov 14 spoločnostiam so zameraním na vývoj pokročilých technológií monitorovania vesmírneho priestoru. Tento krok prichádza súčasne s navýšením rozpočtových požiadaviek Ministerstva Vojny USA (Department of War, predtým Department of Defense) na fiškálny rok 2027. 💰

Program Andromeda niesol pôvodne názov RG-XX. Jeho cieľom je na orbitu umiestniť flotilu nízkonákladových satelitov, ktoré budú monitorovať aktivitu na geosynchrónnej obežnej dráhe (GEO). Cieľom je nahradenie národného programu GSSAP modernou komerčnou infraštruktúrou, ktorá bude sledovať objekty na GEO pre americké ozbrojené sily. Program je postavený na základe zmluvy s neurčeným množstvom a termínom dodávok pri fixnej cene (IDIQ), ktorej platnosť je do apríla 2036, čo umožňuje U.S. Space Force vydávať objednávky bez potreby opakovaného vypisovania súťaže o kontrakty. 🌌

Napriek rozsahu programu nemá Andromeda žiadnu špecifickú rozpočtovú položku na rok 2027, ale program je zahrnutý do navyšovania rozpočtu pre U.S. Space Force. Prvotné uvoľnenie financií z verejného rozpočtu na účely programu predstavovalo len 1,4 milióna USD z celkovej výšky 1,843 miliardy USD, pričom zvyšok má byť vyčerpaný prostredníctvom jednotlivých objednávok. Žiadosť o financovanie výskumu, vývoja a testovania na rok 2027 predstavuje 40,66 miliardy USD, čo je takmer trojnásobok sumy schválenej na rok 2026. Financovanie prevádzky a údržby vesmírnej infraštruktúry si vyžiada 9,27 miliardy USD, čo taktiež predstavuje nárast oproti minulému roku. 📊

Medzi víťazov súťaže patrí 14 súkromných firiem, ktoré pokrývajú široké spektrum obranného priemyslu. Dlhodobí kontraktori, ako Lockheed Martin, Northrop Grumman, L3Harris a BAE Systems, budú súťažiť o financie s mladými firmami, ako Anduril Industries, Intuitive Machines, True Anomaly, alebo Turion Space. Výkonný riaditeľ programu, plukovník Bryon McClain, opísal program ako odklon on tradičných pevne stanovených zmlúv, ktorý predstavuje príležitosť na zdokonalenie spolupráce so súkromným sektorom. 🤝

13/04/2026

🌕 NASA mení plány: namiesto Lunar Gateway chce základňu na povrchu Mesiaca.

10. apríla 2026 došlo k úspešnému návratu posádky misie Artemis II na Zem. Išlo o prvý pilotovaný let za nízku obežnú dráhu Zeme za viac ako polstoročie. Štyria astronauti sa vydali na 10-dňovú misiu, ktorej cieľom bol prelet okolo odvrátenej strany Mesiaca, čo predstavuje návrat k dlhodobému pilotovanému výskumu hlbokého vesmíru po dekádach obmedzenia na obežnú dráhu. 🚀

Artemis II slúžil ako test nosnej rakety SLS (Space Launch System) a pilotovanej kozmickej lode Orion v reálnych podmienkach s posádkou, a zároveň overovala systémy podpory života, navigácie a komunikácie, ktoré sú kritické pre budúce pristátia na Mesiaci a Marse. Na rozdiel od programu Apollo je však Artemis zakomponovaný do architektúry, ktorá sa čoraz viac spolieha na komerčných partnerov, ktorí zohrávajú vitálnu rolu v poskytovaní služieb spojených so štartom, logistikou a budúcimi operáciami na lunárnom povrchu. 🧑‍🚀

NASA zároveň predstavila aj rozšírené plány výstavby trvalej lunárnej základne s odhadovanými nákladmi 20 miliárd dolárov. Agentúra pozastavila projekt orbitálnej stanice Lunar Gateway, ktorá mala byť umiestnená na obežnej dráhe Mesiaca, a presúva svoju pozornosť na budovanie systémov na lunárnom povrchu, vrátane obytných priestorov, výroby energie a dodávateľských reťazcov, pričom existujúci hardvér a záväzky medzinárodných partnerov plánuje prepojiť na povrchovú infraštruktúru. Tento krok signalizuje prechod od krátkodobých misií k trvalej prítomnosti ľudí na Mesiaci. 🌑

Okrem vedeckého prieskumu odráža program Artemis aj stupňujúcu sa geopolitickú rivalitu. Čína totiž pripravuje svoj vesmírny program na vlastnú pilotovanú lunárnu misiu do roku 2030, ktorej prvky, vrátane nosnej rakety, lode a pristávacieho modulu, už prechádzajú testovaním. Peking a Moskva zároveň rozvíjajú aj medzinárodnú spoluprácu, ktorá má vyústiť v alternatívu k programu Artemis. Mesiac sa tak rýchlo stáva nielen predmetom výskumu, ale aj novou strategickou a infraštruktúrnou doménou. 🌕

Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku - SSPA

10/06/2026

05/06/2026

23/05/2026

13/05/2026

12/05/2026

11/05/2026

06/05/2026

05/05/2026

22/04/2026

13/04/2026

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Organization

Shortcuts

Share

Category