Voda - Naše bohatstvo

07/05/2026

🌍 Envirocenu Atlas získali dobrovoľníci za čistenie vodnej nádrže Ružín 🌊

Pri príležitosti Svetového dňa Zeme ocenila Nadácia VÚB envirocenou Atlas najvýraznejšie iniciatívy ochrany prírody na Slovensku. V kategórii Zlepšovanie životného prostredia získalo ocenenie občianske združenie Čisté vody Slovenska za projekt Čistý Ružín – Spoločne dosiahnuté. 👏

Dobrovoľníci sa už päť rokov systematicky venujú odstraňovaniu odpadu z vodnej nádrže Ružín, kam sa odpad dostáva najmä z riek Hornád a Hnilec. Pri čistení využívajú aj norné steny – plávajúce bariéry, ktoré zachytávajú odpad priamo na hladine skôr, než sa rozptýli v nádrži alebo rozpadne na mikroplasty. ♻️

Ružín dlhodobo patrí medzi lokality výrazne zaťažené plávajúcim odpadom. Každoročne ide o desiatky ton odpadu, ktorého odstraňovanie si vyžaduje spoluprácu dobrovoľníkov, občianskych iniciatív aj Slovenského vodohospodárskeho podniku. 🚤🛠️

Tento projekt jasne ukazuje, že dobrovoľnícka angažovanosť má zmysel. Vďaka vytrvalosti ľudí, ktorým nie je stav našej prírody ľahostajný, sa darí zlepšovať kvalitu vôd aj životného prostredia. 💚

🔗 Viac informácií:
https://www.nadaciavub.sk/novinky/enviro-cena-atlas-ocenili-sme-projekty-na-ochranu-prirody.html

https://www.enviroportal.sk/clanok/vodnu-nadrz-ruzin-opat-zaplavili-tony-odpadu

Foto: Nadácia VÚB

29/04/2026

Pri príležitosti Dňa vody (22. marec) sme vyhlásili výzvu Kvapka pre vodu. Úlohou bolo prispieť svojou „kvapkou“ úsilia a vyčistiť brehy riek, jazier, potokov, vodných nádrží alebo studničiek či mokradí vo vašom bezprostrednom okolí od odpadu. Cieľom výzvy bolo skrášliť svoje prostredie, prijať zodpovednosť za správne nakladanie s odpadom, uvedomiť si význam a vzácnosť vody na našej planéte a dať našej planéte symbolický darček.

29/04/2026

24/04/2026

V utorok, 21. apríla sa začala jarná simulovaná záplava v ramennej sústave Dunaja a potrvá 34 dní, čiže do 25. mája. Maximálny prietok 60 kubických metrov za sekundu bude trvať 31 dní, následne bude prietok postupne znižovaný. TASR o tom informoval štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV).

27/03/2026

Pridajte sa k výzve Kvapka pre vodu!

Cieľom jarnej výzvy "Kvapka pre vodu" je nielen skrášliť naše prostredie ale aj prijať zodpovednosť za správne nakladanie s odpadom a uvedomiť si význam a vzácnosť vody na našej planéte.

Pretože každá „kvapka“ sa počíta - nielen tá vodná ale aj vaša „kvapka“ úsilia!

Viac informácií nájdete tu: https://www.ewobox.sk/udalost/kvapka-pre-vodu-2026

27/03/2026

Voda a rodová rovnosť – online kvíz pri príležitosti Svetového dňa vody 2026 💧

Nosnou témou Svetového dňa vody v roku 2026 je voda a rodová rovnosť. 💧👩‍🦰👨‍🦱 Cieľom je zdôrazniť, že prístup k vode by mal byť rovnaký pre všetkých – bez ohľadu na rod, bohatstvo či spoločenské postavenie. 🤝

🌍 Svetový deň vody upozorňuje na nerovnosti, ktoré existujú v rôznych krajinách sveta alebo medzi rôznymi skupinami ľudí, kde:
• Chudobnejšie krajiny a komunity majú často obmedzený prístup k pitnej vode. 🚰
• Ženy a deti v mnohých regiónoch trávia hodiny denne nosením vody zo vzdialených miest do domácností. 👩‍👧‍👦🪣
• Okrajové alebo vidiecke oblasti mávajú nedostatočnú alebo zanedbanú infraštruktúru zabezpečujúcu prístup k vode alebo hygienickým zariadeniam. 🏘️🚿
• Niektoré skupiny ľudí môžu byť systematicky znevýhodňované. ⚠️

Hoci sa môže zdať, že táto téma znie príliš globálne a dotýka sa skôr rozvojových krajín, do určitej miery je aktuálna aj pre Európu a Slovensko. 🇪🇺🇸🇰

Ak sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, môže vás inšpirovať aj tento kvíz. 💡

Čaká vás 12 otázok s vysvetľujúcimi odpoveďami. ❓✅

On-line kvíz nájdete tu: https://forms.gle/wgSacK7yVAEZnPTT8

24/03/2026

Svetový deň vody: na Slovensku samozrejmosť, vo svete luxus

Cieľom Svetového dňa vody, ktorý si už viac ako tri desaťročia pripomíname 22. marca, je upriamiť pozornosť na životne dôležitú úlohu vody v životoch ľudí, vo všetkých ekosystémoch, v adaptácii na zmenu klímy, ako aj v priemysle či poľnohospodárstve.

05/02/2026

Poznáte migrujúce druhy rýb? Overte svoje vedomosti v kvíze!

V zaujímavom vedomostnom kvíze sa dozviete nové informácie a zaujímavosti o migrujúcich druhoch rýb.

Kvíz pripravil Výskumný ústav vodného hospodárstva a je realizovaný s finančnou podporou Interreg Program dunajského regiónu, projektu zameraného na koordináciu Prioritnej oblasti 4 (kvalita vôd) Stratégie EÚ pre Dunajský región (DRP-PAC-PA4).

7) Vyza veľká (Huso huso), najväčší druh jesetera dosahujúci dĺžku až 7 m, je v strednom Dunaji (aj na Slovensku) považovaná za vyhynutú.

29/01/2026

💧 EÚ zavádza nové opatrenia na ochranu pitnej vody pred PFAS 💧

👉 Od 12. januára 2026 platia v celej Európskej únii nové pravidlá, podľa ktorých musia členské štáty jednotne monitorovať hladiny PFAS („večných chemikálií“) v pitnej vode. Cieľom je zabezpečiť dodržiavanie stanovených limitov a chrániť verejné zdravie.

🔎 PFAS (per- a polyfluórované látky) sú veľmi stabilné syntetické chemikálie, ktoré sa ťažko rozkladajú v prírode a môžu sa dostať do vody. Ich pravidelné sledovanie má za úlohu skôr predchádzať dlhodobým zdravotným rizikám.

📊 Čo sa mení:
• povinné a harmonizované monitorovanie PFAS v pitnej vode
• členské štáty musia výsledky reportovať Európskej komisii
• v prípade prekročenia limitov musia prijať opatrenia (napr. úprava vody alebo upozornenie verejnosti)

📌 Tieto kroky sú súčasťou snahy EÚ zlepšiť kvalitu pitnej vody pre všetkých obyvateľov a posilniť právo na bezpečnú vodu.

💬 Bezpečná pitná voda nie je samozrejmosť — je to právo, ktoré EÚ systematicky chráni. 💧

22/12/2025

Nech nasneží – sneh je naša prirodzená vodná nádrž ❄️💧

Sneh zohráva v našej krajine oveľa väčšiu úlohu, než sa na prvý pohľad zdá. Je dôležitý pre dopĺňanie zásob podzemných vôd najmä v jarnom období. Teda v období, keď ju vegetácia a poľnohospodárske plodiny najviac potrebujú.

❄️ Prečo je sneh dôležitý?

Voda uložená na povrchu v dlhotrvajúcej snehovej pokrývke neodtečie z krajiny tak rýchlo ako dážď. Pri priaznivých teplotných podmienkach zostáva na pôde dlhší čas a postupným pozvoľným topením vsakuje do pôdy. Táto pomalá infiltrácia je kľúčová pre udržanie hladiny podzemnej vody, ktorá je zdrojom vody pre pramene potokov a riek, mokrade, studne.

👉 Odborné štúdie ukazujú, že v mnohých oblastiach strednej Európy 20 až 40 % vody, ktorá dopĺňa zásoby podzemných vôd, pochádza práve z topiaceho sa snehu. V horských a podhorských oblastiach, ako sú Karpaty či Tatry, môže byť tento podiel ešte vyšší — miestami až okolo 50 %. Žiadna nadrž na zachytávanie dažďovej vody nepojme do seba toľko vody, koľko vody je zachytenej v snehu pokrývajúcom hektáre a hektáre pôdy na poliach, pasienkoch, v lese.

💧 Koľko vody je v snehu?

Zásoby vody viazané v snehovej pokrývke sa udávajú v miliónoch m³ vody. Napríklad v prašane, ktorý má nízku hustotu snehu, je v 5 cm vrstve snehu uložených 2,5 litrov vody na meter štvorcový, pri bežnom snehu cca 5 litrov, a pri ťažkom mokrom alebo zhutnenom snehu to môže byť 10 litrov.

💦 Len sneh nestačí

Pre dopĺňanie zásob podzemnej vody je dôležitá aj dĺžka trvania snehovej pokrývky. Tá závisí od kombinácie meteorologických (teplota, vietor, slnečné žiarenie), pôdnych a krajinných faktorov. V posledných rokoch je zimná snehová pokrývka v nižších polohách Slovenska často veľmi slabá alebo dokonca žiadna. Bez dostatočného snehu narastá riziko sucha a poklesu hladín podzemnej vody.

🌨️ Snehová pokrývka v číslach

Viete v ktorom roku (od roku 1981) napadlo v Bratislave najviac snehu? Bolo to v roku 1987, keď maximálna výška snehovej pokrývky dosiahla viac ako 60 cm. V tomto roku bol v Bratislave aj vysoký počet dní s výskytom snehovej pokrývky viac ako 1 cm, a to 60 dní. Na priložených obrázkoch si môžete porovnať, aká výška snehu a koľko dní snehovej pokrývky boli na tejto meteorologickej stanici namerané v roku 2022. Bolo ich podstatne menej.

👉 Pozri aj: Vývoj vybraných prejavov zmeny klímy a ohrození vyplývajúcich zo zmeny klímy v podmienkach slovenskej republiky:https://metodiky.sazp.sk/Metodika_4/Definitiva_Vyvoj_vybranych_prejavov_zmeny_klimy.pdf

16/12/2025

Revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd prináša väčšiu ochranu zdravia a životného prostredia

V roku 2025 vstúpila do platnosti revidovaná európska smernica o čistení komunálnych odpadových vôd. Smernica výrazne sprísňuje požiadavky na odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd, posilňuje princíp „znečisťovateľ platí“, nastavuje spoluprácu v oblasti ochrany verejného zdravia a podporu v oblasti obehového hospodárstva (opätovné využívanie vody a kalu) a energetickej neutrality. Pripraviť sa na zavedenie nových požiadaviek do praxe však bude veľmi náročné. V smernici sú preto úlohy a termíny nastavené tak, aby sa členské krajiny EÚ s novými povinnosťami vysporiadali postupne, a to až do roku 2045.

Čo nové sa bude zavádzať v čistení komunálnych odpadových vôd?
• Vybudovanie verejnej kanalizácie aj v menších obciach, než bolo potrebné doteraz (to znamená aj v aglomeráciách od 1 000 do 2 000 ekvivalentných obyvateľov) a čistenie odpadových vôd z týchto aglomerácií minimálne sekundárnym stupňom čistenia (procesom, ktorým sa znižuje obsah biologicky rozložiteľných látok v komunálnych odpadových vodách).
• Sprísnenie limitov pre obsah dusíka a fosforu vo vypúšťaných odpadových vodách.
• Kvartérny stupeň čistenia odpadových vôd na čistiarňach odpadových vôd (ČOV) s kapacitou od 10 000 EO. Ide o proces čistenia, ktorým sa v komunálnych odpadových vodách znižuje obsah mikropolutantov - látok nebezpečných pre životné prostredie alebo zdravie ľudí už aj pri nízkych koncentráciách.
• Monitorovanie parametrov verejného zdravia (SARS-CoV, poliovírus, vírus chrípky, nové patogény), ktoré sa budú monitorovať aspoň na prítoku ČOV.
• Monitorovanie antimikrobiálnej rezistencie (odolnosti mikroorganizmov voči antimikrobiálnym látkam) v odpadových vodách z aglomerácií nad 100 000 EO.
• Zavedenie „systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov“, čo znamená, že výrobcovia liekov a kozmetiky (ako hlavné zdroje mikropolutantov v komunálnych odpadových vodách) budú musieť v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“ pokrývať minimálne 80 % dodatočných nákladov na kvartérne čistenie odpadových vôd.
• Vypracovanie integrovaných plánov nakladania s komunálnymi odpadovými vodami. Plány budú obsahovať preventívne opatrenia na zabránenie vstupu neznečistených zrážkových vôd do kanalizácií a podporu prirodzeného zadržiavanie zrážkovej vody (zelené a modré plochy v mestách) alebo zber zrážkovej vody.
• Dosiahnutie energetickej neutrality čistiarní odpadových vôd nad 10 000 EO. To znamená, že tieto ČOV budú na svoje prevádzku využívať 100 % energie vyrobenej z vlastných obnoviteľných zdrojov (napr. z bioplynu, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní kalov).

Zdroj obrázku: AI