Fondation Bòleng International FBI

Fondation Bòleng International FBI Éducation

🫵 MwatyeAnj MwatyeDyab Nou pa moulen pawòl,Nou vale yo an gwo gòj.M ap mache sou lam razwa,kè m fann : syèl anlè, lanfè ...
26/01/2026

🫵 MwatyeAnj MwatyeDyab
Nou pa moulen pawòl,
Nou vale yo an gwo gòj.
M ap mache sou lam razwa,
kè m fann : syèl anlè, lanfè anba.
Yon je ap priye, lòt la boule,
m aprann bonè : lè w bon, se ou yo woule.

Mi-anj lè m lonje men m, menm lè m senyen,
Mi-dyab lè lavi fòse m vin bèt sovaj, san chèn.
M padonnen… men dan m sere,
paske rayisman toujou pouse pi vit pase lanmou leve.
Zèl mwen pa vizib, men do m lou ak mak,
tanpèt nan tèt mwen, silans ki atake.

Mal la konnen non m, li konn kote m dòmi,
li pale ak feblès mwen lè lannuit vin twò frèt pou lavi.
Anj lan di : “kenbe kalm”,
Dyab la di : “frape avan yo fè w mal”.
Ant de vwa yo, pwen m sere,
m pran kou… oswa se mond lan m ap rache.

M pa ekri pou fè moun bat bravo,
m ekri pou m pa eksploze anndan po m.

Chak fraz se bal, chak rim se dife,
pawòl mwen pa flè, se zam mwen plante.
M pa sen, m pa sal,
m se verite brital.
Yon moun sou fil, sou pil kraze,
si m tonbe… se kanpe m kase.
Mwatye anj pa lespwa m pa janm antere,

Mwatyedyab pa kontwòl pou m pa pete.
M pa ewo, m pa mons non,
m se antre de a…
yon batman kè ki pèdi direksyon. ❤️‍🔥

1er janvier 1804 – GonaïvesAujourd’hui, premier janvier mil huit cent quatre,À l’instant où nous brisons le dernier lien...
22/01/2026

1er janvier 1804 – Gonaïves

Aujourd’hui, premier janvier mil huit cent quatre,
À l’instant où nous brisons le dernier lien qui nous attachait à la France,
au nom du peuple haïtien, je proclame solennellement l’indépendance d’Haïti.
Que ce jour consacre à jamais notre liberté, et fasse disparaître le spectre
de l’esclavage.

Peuple d’Haïti, il ne faut plus entendre que la voix de la liberté.
Souvenez-vous des cruautés exercées par les Français ; souvenez-vous de leurs
crimes ; souvenez-vous de leurs perfidies.
Nous avons tout osé pour être libres ; osons l’être par nous-mêmes et pour
nous-mêmes.

Jurons de renoncer à jamais à la France, de mourir plutôt que de vivre sous
sa domination, et de combattre jusqu’au dernier soupir pour l’indépendance.
Que l’image de ces tyrans, dont les corps jonchent encore notre sol,
disparaisse à jamais de nos cœurs.
Citoyens, ce n’est pas assez d’avoir expulsé les barbares qui ont ensanglanté
notre terre pendant deux siècles ; il faut encore, par un dernier acte
d’autorité nationale, assurer à jamais l’empire de la liberté dans le pays
qui nous a vus naître.

Paix à nos voisins, mais malheur à ceux qui voudraient nous asservir !
Indépendance ou la mort !
Vive Haïti libre et indépendante !
Jean-Jacques Dessalines
Gouverneur général

Mistè linèt ki manke yon vè a (oswa linèt ki pa gen vè ditou) se youn nan pi gwo senbòl nan mistik Gede a. Men poukisa:​...
11/01/2026

Mistè linèt ki manke yon vè a (oswa linèt ki pa gen vè ditou) se youn nan pi gwo senbòl nan mistik Gede a. Men poukisa:

​1. Vizyon nan de mond yo
​Yo di Gede gen yon je nan mond vivan yo ak yon je nan mond mò yo.
​Ak je ki gen vè a, li gade sa k ap pase sou tè a, nan mitan moun k ap respire.
​Ak je ki pa gen vè a (je vid la), li gade sa k ap pase nan "anba dlo" oswa nan peyi san chapo.
Sa pèmèt li wè sa moun vivan pa ka wè tankou konplòtman maladi k ap vini oswa nanm k ap pwonmennen.

​2. Li pa pè Flash
​Nan seremoni, yo konn di Gede mete linèt nwa pou limyè moun pa eblouyi l paske kote l soti a fè nwa. Men, lefètke yon vè manke, sa montre li pa pè verite ni li pa pè limyè. Li ka gade nenpòt moun nan je pou l wè sa k anndan kè yo.

​3. Senbòl "Mank" lan (Lanmò)
​Linèt kase a raple nou ke lanmò se yon bagay ki kase lavi. Li montre ke nan mond mò yo, bagay yo pa pafè menm jan ak bò isit. Se yon fason pou Gede a pase tout sa ki fòfò oswa ki parèt twò bèl nan betiz. Pou li, aparans pa gen enpòtans.

​Yon lòt sekrè sou Gede: Baton an
​Apa de linèt la, Gede toujou gen yon baton (yo rele l souvan Bwa Fouye).

Baton sa a gen twa fonksyon:
​Li sèvi l kòm yon zouti pou l mache.
​Li reprezante manm gason (senbòl lavi ak kreyasyon).
​Li sèvi l kòm yon levye pou l "fouye" ak chache sekrè ki kache anba tè.
​Se sa k fè yo di "Gede se dènye moun ki mouri, men se li ki konn tout sekrè." Paske li wè tou de bò yo, pèsonn pa ka ba l manti.

Milyonè FransonBòleng Georges
Fierté Haïti

11/01/2026
👇Vladimir Putin✍️Vladimir Vladimirovich Putin se yon politisyen ris ki fèt 7 oktòb 1952 nan Leningrad (jodi a rele Saint...
11/01/2026

👇Vladimir Putin✍️

Vladimir Vladimirovich Putin se yon politisyen ris ki fèt 7 oktòb 1952 nan Leningrad (jodi a rele Saint Petersburg), nan peyi Larisi. Li se youn nan lidè ki pi enfliyan nan mond lan e li se Prezidan Federasyon Larisi.

Putin te etidye Dwa nan Inivèsite Leta Leningrad. Apre sa, li te travay pandan plizyè ane nan KGB, ansyen sèvis entèlijans Inyon Sovyetik la. Apre disolisyon Inyon Sovyetik an 1991, li antre nan politik.

Li vin Premye Minis Larisi an 1999, epi menm ane a li vin Prezidan apre demisyon Boris Yeltsin. Depi lè sa a, Vladimir Putin te dirije Larisi kòm Prezidan ak Premye Minis pandan plizyè manda.

Putin rekonèt kòm yon lidè ki gen otorite fò, ki mete aksan sou souvènte nasyonal, fòs militè, ak enfliyans Larisi sou sèn entènasyonal. Pandan manda li yo, Larisi vin jwe yon wòl enpòtan nan dosye mondyal tankou enèji, sekirite, ak politik entènasyonal.

Malgre sipò anpil moun lakay li, li souvan fè fas ak kritik entènasyonal sou kestyon demokrasi, dwa moun, ak konfli geopolitik.

👉 Vladimir Putin, yon lidè ki make listwa Larisi ak politik mondyal la.

Fondation Bòleng International FBI
Milyonè FransonBòleng Georges
Fierté HaïtiResèt natirèl ak konesans espirityèl

23/07/2025

Ogou Feray
Ogou Feray, wa fòs kouraj,
Ou limen chemen nan fènwa.
Ouvri wout pou lavi mwen,
Pwoteje m anba tout danje.
Nan batay lavi a, se ou ki lame mwen,
Ban mwen viktwa, ban mwen kouraj.
Sen Jak, gwo zèl ou leve sou mwen,
Ak pouvwa ou, fè m vanse chak jou.
Ogou Feray, m’ap ba ou kè m konplè,
M'ap suiv ou ak lafwa nan tout chemen.

Ogou Feray ogou feray feray feray feray gason lagè

Ogou, Ogou Feray, wa batay la,
Ou pote limyè, ou pote fòs la.
Nan wouj, nan ble, ou klere wout mwen,
M’ap mache avèk ou, kè m plen kouraj.

Sen Jak leve, sen Jak leve,
Kouraj leve, fòs leve,
Avèk Ogou, m’ap konbat tout lènmi,
Viktwa pou nou, nan non li,

Ogou Feray, wa fòs ak kouraj,
Ou mache devan nou, limyè nan fènwa,
Nan batay lavi a, se ou ki lame,
Ou leve tanbou, ou rele kanon,
Ou ouvè wout nan fènwa, ou kraze baryè.

Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan.

Nan lagè, ou mennen lame vanyan,
Ou bay fòs pou nou leve, pou nou konbat,
Menm lè lènmi anvi kraze nou,
Se ou menm ki ban nou chwal pou nou monte,
Ak zèl ou, nou sòti ak diyite.

Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan pou nou fete

Lanmou pou pèp ou, pou moun ki kwè,
Ou tounen pwoteksyon nan tan difisil,
Ou pote flanm dife nan kè nou,
Pote kè poze nan lespri nou,
Nou leve kanpe pou ou, Sen Jak wa zèl.

Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan. Poun fete

Ak tanbou ap bat, ak kout kouto klere,
N’ap rele non ou fò, n’ap chante nan lari,
Se pou ou leve chwal ou, monte nan batay,
Pou bay viktwa, pou pote lapè,
Ogou Feray, gadyen kouraj nou.

Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan.

Pou fè yon demand ak Senjak nan fèt Ogou Feray la, ou ka swiv kèk etap senp men ki gen anpil respè ak tradisyon:1. *Prep...
23/07/2025

Pou fè yon demand ak Senjak nan fèt Ogou Feray la, ou ka swiv kèk etap senp men ki gen anpil respè ak tradisyon:

1. *Prepare yon ti ofrann:* Senjak renmen bagay tankou piman, epis, djon djon, kleren, bèf, poul, ak yon bonjan fèt. Ou ka pote yon ti plat tradisyonèl oswa yon bagay ki gen koulè wouj ak nwa.

2. *Al netwaye tèt ou:* Anvan ou ale, benyen w ak yon beny ki fèt ak remèd (tankou sèl, zèb, ak pafen) pou w netwaye enèji negatif.

3. *Nan fèt la:* Rete respèktye, swiv ritm lan, epi pran tan pou medite oswa lapriyè devan imaj oswa reprezantan Senjak la.

4. *Fè yon demann klè:* Pale avèk kè ou, di Senjak sa w bezwen — fòs, kouraj, pwoteksyon, viktwa sou difikilte. Ou ka itilize yon fraz senp tankou:
*"Senjak, gwo vanyan, mwen mande ou ban mwen fòs pou mwen simonte tout baryè. M ap suiv ou avèk respè, gid mwen nan batay lavi a."*

5. *Remèsye:* Toujou remèsye li pou prezans li ak èd li.

6. *Pataje fèt la:* Patisipe nan chante, dans, epi pataje ak lòt moun pou bay bon enèji ak lajwa.

Ou ka ajoute yon ti priyè oswa yon mantra ki gen pouvwa pou ogmante koneksyon espirityèl la pandan ou fè demann lan.

*Priyè pou Senjak, Gid ak Vanyan*

Senjak, vanyan sòlda,
Ou ki pote fòs nan bra ou,
Ou ki pa pè okenn batay,
M ap vini devan ou ak kè sensè.

Ban m kouraj pou m kanpe,
Fòk pou m batay ak konfyans,
Gid mwen nan moman difisil,
Pwoteje m kont tout vanjans.

Senjak, gwo vanyan,
M mande w koute lapriyè m,
Mete limyè nan chemen m,
Pou m ka genyen viktwa lavi a.

M ap suiv ou, m ap sèvi ou,
Avèk respè, ak tout kè m,
Mèsi pou fòs ou ak kouraj ou,
Ou se lame mwen, ou se zanj mwen.

Senjak, avèk ou, mwen pap pè anyen.
Amen.

Ou ka repete l pandan fèt la oswa chak fwa ou santi ou bezwen ranfòse koneksyon w ak li.

700moun

Si w ap patisipe nan fèt Ogou Feray (Sen Jak), men sa ou ka fè pou onore l ak respè:*1. Mete koulè li yo*:  Ble ak wouj ...
23/07/2025

Si w ap patisipe nan fèt Ogou Feray (Sen Jak), men sa ou ka fè pou onore l ak respè:

*1. Mete koulè li yo*:
Ble ak wouj se koulè Ogou. Ou ka mete rad ak twal koulè sa yo.

*2. Pote ofrann li renmen*:
- Dlo kleren (oswa kleren ak piman)
- Sigar
- Fwomaj, zaboka, pen
- Lwil maskreti oswa lwil oliv
- Zouti fè (kle, kouto, mato, chenn fè, elatriye)

*3. Chante ak tanbou*:
Chante pou Ogou, rele non li, montre respè ak kè ou. Tanbou feray oswa rit Nago ap souvan itilize.

*4. Priyè kout pou Ogou*:
*Ogou Feray, senyè lanmou ak fòs,
Se ou ki frape pou jistis,
Mete zam ou devan nou, louvri wout nou,
Bay nou fòs, pwoteksyon, ak laviktwa.*

*5. Siw santi l ap monte sou ou (chèv)*:
Ou dwe rete trankil, pa opoze. Bay tèt ou ak respè.

*6. Rityèl*:
Si ou vle fè rityèl tou senp:
- Limen 1 bouji ble, 1 bouji wouj
- Mete yon vè kleren ak 7 piman ladan
- Di non w, ofri benediksyon ak onè ba Ogou
- Mande pwoteksyon ak benediksyon

Men yon priyè ak yon chante kout pou Ogou Feray (Sen Jak) ou ka itilize nan fèt la:

*Priyè pou Ogou Feray*

*Ogou Feray, wa fòs ak kouraj,*
*Ou limen chemen nan fènwa.*
*Ouvri wout pou lavi mwen,*
*Pwoteje m anba tout danje.*
*Nan batay lavi a, se ou ki lame mwen,*
*Bay mwen viktwa, bay mwen kouraj.*
*Sen Jak, gwo zèl ou leve sou mwen,*
*Ak pouvwa ou, fè m vanse chak jou.*
*Ogou Feray, m’ap ba ou kè m konplè,*
*M'ap suiv ou ak lafwa nan tout chemen.*

*Chante pou Ogou Feray*
*(Rit tanbou, fò ak ritmik)*

*Ogou, Ogou Feray, wa batay la,
Ou pote limyè, ou pote fòs la.
Nan wouj, nan ble, ou klere wout mwen,
M’ap mache avèk ou, kè m plen kouraj.*

*Sen Jak leve, sen Jak leve,
Kouraj leve, fòs leve,
Avèk Ogou, m’ap konbat tout lènmi,
Viktwa pou nou, nan non li, Amen!

Ogou Feray (Sen Jak)

*Chante Ogou Feray*

*Ogou Feray, wa fòs ak kouraj,
Ou mache devan nou, limyè nan fènwa,
Nan batay lavi a, se ou ki lame,
Ou leve tanbou, ou rele kanon,
Ou ouvè wout nan fènwa, ou kraze baryè.*

*Refren:*
*Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan.*

*Nan lagè, ou mennen lame vanyan,
Ou bay fòs pou nou leve, pou nou konbat,
Menm lè lènmi anvi kraze nou,
Se ou menm ki ban nou chwal pou nou monte,
Ak zèl ou, nou sòti ak diyite.*

*Refren:*
*Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan.*

*Lanmou pou pèp ou, pou moun ki kwè,
Ou tounen pwoteksyon nan tan difisil,
Ou pote flanm dife nan kè nou,
Pote kè poze nan lespri nou,
Nou leve kanpe pou ou, Sen Jak wa zèl.*

*Refren:*
*Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan.*

*Ak tanbou ap bat, ak kout kouto klere,
N’ap rele non ou fò, n’ap chante nan lari,
Se pou ou leve chwal ou, monte nan batay,
Pou bay viktwa, pou pote lapè,
Ogou Feray, gadyen kouraj nou.*

*Refren:*
*Ogou Feray, wa batay la,
Pote kouraj nan kè nou, pote viktwa,
Nan wouj ou ble, ou limyè nou,
Ak Sen Jak nan kè nou, n’ap mache devan.*

700moun Pale pou pèp la"*Yo fèmen bouch nou  Yo vann nou san nou pa konnen  Men jodi a, nou pa ka rete silans  Se tan po...
16/07/2025

700moun Pale pou pèp la"*

Yo fèmen bouch nou
Yo vann nou san nou pa konnen
Men jodi a, nou pa ka rete silans
Se tan pou pèp la pale

Ayiti se kris, pa gen wout, pa gen kouran
Chak jou se pe, se kout zam, se move nouvèl ki koule san
Minis ap fè milye, pèp la pa gen manba
Lekòl tounen miraj, timoun ap dòmi sou dra

Kote jistis lan? Kote lespwa a?
Jèn yo sou lanmè, nèg yo nan gang, pa gen plan pa gen dwa
Lari a plen krim, pawòl pa gen pwa
Leta fèmen je, yo jis ap pase lwa

Pale pou pèp la, leve vwa w pou tout sila yo ki mouri
Pa rete fè silans — se peyi nou, se lit nou
Pale pou fanm k’ap kriye, pou grangou ki sou chodyè
N’ap rap pou reveye konsyans ki domi

Ti machann pèt rad, polis la ap tire gaz
Peyi a tounen zon batay, lavil se las
Moun sove, moun pèdi, moun kidnape
Men se sèl pèp la ki toujou viktim nan jwèt sa a

Jodi a se pa sèl pale, men se aji
Se tan pou kè nou mete tèt pou li
Si nou pa leve, nou deja mouri
Fòk Ayiti ka respire, li merite vi

Si tout sa nou viv la pa revolte ou
Ou pa viv
Bòleng 700 Moun Si ou wè pèp ap soufri epi ou chita
Ou se pati nan kriz la…

Pale pou pèp la, leve vwa w pou tout sila yo ki mouri
Pa rete fè silans — se peyi nou, se lit nou
Pale pou fanm k’ap kriye, pou grangou ki sou chodyè
N’ap rap pou reveye konsyans ki domi

Bòleng 700 Moun:

Pa pale m de eleksyon, nou fatige ak fo promès
Se chak 5 an menm fim lan, menm aktè, menm mès
Nou pa mande mirak, nou vle jistis ak sekirite
Yon ti travay, yon lavi, ak dwa pou n respire

Granmoun ap mande manje, jèn ap mande chimen
Men tout sa yo jwenn, se bri bal sou tèt yo chak maten
Bank lan pa louvri, biznis lan fèmen
Se gang ki deside ki kote w dwe ale

Jodi a se pawòl pou sa k pa ka pale
Se kri pou inosan ki mouri san yo pa janm regle
Ti bebe ap kriye, manman l’ mouri anba zam
Kidnapping se met latè, lajistis mouri nan dra blan

Gouvènman fèmen bouch li, pawòl pèp pa gen valè
Se rad sou rad, piye sou piye, vyolans k’ap mete lafyèv
Men nou se pitit pèp ki gen kouraj
Pale pou pèp la
fòk verite a pa janm lage nan chaj

*"Nan Kè Manman m"*---**Nan kè manman m soledad gen flanm limyè,*  *Yon lanmou ki pa janm mouri.*  *Se li ki ban m fòs c...
14/07/2025

*"Nan Kè Manman m"*

---

*
*Nan kè manman m soledad gen flanm limyè,*
*Yon lanmou ki pa janm mouri.*
*Se li ki ban m fòs chak jou,*
*Nan kè manman m, m toujou jwenn tout bagay.*

---

Lè mond lan fèmen pòt li sou mwen,
Ou louvri bra w, ou di “pitit, pa pè.”
Se ou ki ban m premye souri lavi,
Se ou ki ban m konfyans pou m leve tèt mwen.

Ou pa janm mande rekonpans,
Ou renmen san kondisyon,
Ou se rasin, ou se sous kouraj mwen,
Ou se solèy ki pa janm sispann klere sou mwen.

---

*Nan kè manman m Soledad gen flanm limyè,*
*Yon lanmou ki pa janm mouri.*
*Se li ki ban m fòs chak jou,*
*Nan kè manman m, m toujou jwenn tout bagay.*

---

Manman m, Soledad se lapriyè m ki pran fòm,
Ou se pòt pawòl Bondye sou tè pou mwen.
M sonje jan ou konsole m lè m kriye,
E jodi a, se m ki chante pou ou ak tout kè mwen.

M pa ka peye sa ou fè pou mwen,
Men m ka di m renmen w san rete,
M ka onore w chak jou mwen respire,
M ka mete non ou sou tout bèl pawòl mwen ekri.

---

*Nan kè manman m Soledad gen tout sezon,*
*Gen flè, gen lapli, gen solèy limen.*
*Se lanmou ou ki ba mwen direksyon,*
*Manman Sole, ou se bèlste lavi mwen.*
*Nan kè manman m gen flanm limyè,*
*Yon lanmou ki pa janm mouri.*
*Se li ki ban m fòs chak jou,*
*Nan kè manman m, m toujou jwenn tout bagay.*

Adresse

Rue Du Centre
Port-au-Prince
HTT

Téléphone

+18297594688

Site Web

Notifications

Soyez le premier à savoir et laissez-nous vous envoyer un courriel lorsque Fondation Bòleng International FBI publie des nouvelles et des promotions. Votre adresse e-mail ne sera pas utilisée à d'autres fins, et vous pouvez vous désabonner à tout moment.

Contacter L’organisation

Envoyer un message à Fondation Bòleng International FBI:

Partager