20/08/2026
Vyhlásenie Slovenskej diaspóry, z. s. k 58. výročiu okupácie Československa
20. august 1968 patrí k najtemnejším dátumom moderných dejín Slovenska a Česka. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy vedené Sovietskym zväzom, aby zastavili reformný proces Pražskej jari. Inváziu, ktorá znamenala násilné potlačenie snahy občanov Československa o slobodnejšiu a demokratickejšiu spoločnosť, jednoznačne odsudzujeme.
Jedným z tragických dôsledkov okupácie a následnej normalizácie bola nová vlna emigrácie. Po auguste 1968 začali Československo opúšťať desaťtisíce ľudí – často vzdelaných, kvalifikovaných a aktívnych občanov, ktorí odmietli žiť v spoločnosti, v ktorej bola obnovená politická nesloboda. Odhady hovoria, že v rokoch 1968 až 1989 emigrovalo z Československa približne 250 000 až 300 000 ľudí. Bezprostredne po okupácii, v prvých rokoch, išlo podľa historikov približne o 100 000 až 150 000 ľudí.
Nebola to však jediná tragická podoba neslobody. Komunistický režim zároveň bránil svojim občanom slobodne opustiť krajinu a na západnej hranici vytvoril systém ostnatých drôtov, elektrických zátarasov, mín a ozbrojenej Pohraničnej stráže. Ústav pamäti národa zdokumentoval desiatky konkrétnych prípadov ľudí usmrtených pri pokuse prekročiť hranicu na území Slovenska; za celé Československo sa počet obetí pokusov o útek za železnú oponu odhaduje na takmer 500 ľudí.
Slobodný človek nesmie byť nútený emigrovať
Pre Slovenskú diaspóru, z. s. je táto historická skúsenosť mimoriadne dôležitá.
Naša organizácia vznikla aj preto, aby Slovákov a Slovenky žijúcich v zahraničí spájala so Slovenskom, pomáhala im udržiavať vzťah k vlasti a zároveň upozorňovala na význam slobodnej a dobrovoľnej mobility občanov.
Slováci majú mať možnosť žiť doma na Slovensku aj v zahraničí. Majú mať možnosť odísť, vrátiť sa, cestovať, študovať, pracovať a slobodne sa rozhodovať o svojom živote.
Nemali by však byť nútení odísť preto, že ich vlastná krajina prestane byť slobodnou krajinou.
Preto si dnes pripomíname aj státisíce ľudí, ktorí po roku 1968 opustili Československo. Ich emigrácia bola často osobnou tragédiou – znamenala opustenie rodiny, priateľov, domova a vo väčšine prípadov aj nemožnosť vrátiť sa na desaťročia späť.
Práve preto nás znepokojuje dnešný krok slovenskej diplomacie
Za veľmi nevhodné považujeme, že práve v deň 58. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár oznámil prípravu jesenného zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Blanár dnes o príprave zasadnutia rokoval online s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Falkovom.
Nejde nám o odmietanie komunikácie ako takej. Slovensko potrebuje schopnú diplomaciu a otvorené komunikačné kanály. Otázkou však je, aký signál vysielame, keď práve v deň pripomínajúci sovietsku okupáciu Československa verejne zdôrazňujeme obnovovanie spolupráce s Moskvou.
O to viac, že Ruská federácia od roku 2022 oficiálne zaraďuje Slovensko medzi štáty, ktoré označuje za „nepriateľské“ („unfriendly“) voči Rusku. Slovensko bolo na tento ruský zoznam zaradené v júli 2022.
Nechceme, aby sme o niekoľko desaťročí museli opäť hovoriť o generácii Slovákov a Sloveniek, ktorí neodišli zo Slovenska preto, že chceli žiť v zahraničí, ale preto, že doma už nechceli alebo nemohli slobodne žiť.
Slovenská diaspóra, z. s. preto odmieta akúkoľvek politiku, ktorá by mohla Slovensko vzďaľovať od demokratického, slobodného a bezpečného európskeho priestoru.
Dnešné výročie nám pripomína jednoduchú, ale zásadnú vec:
Sloboda pohybu je hodnotou. Sloboda zostať doma je však rovnako dôležitá.
A našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby Slováci a Slovenky odchádzali do sveta preto, že chcú – nie preto, že musia.
Slovenská diaspóra, z. s.
20. augusta 2026
