Nádej vidíme v tom, že sa budeme podnecovať kritické myslenie a snažiť vplývať na verejnú mienku. Tá je v týchto časoch formovaná na mocenskej strane vytváraním strachu, nenávisti a populistickým vplyvom a na voličskej strane silnou náchylnosťou prijímať tieto falošné, jednoduché a hodnoty deformujúce "riešenia". Ľuďom stačia bonmoty a prázdne reči o tom, že bude dobre, pokoj, mier. Tomu, kto
im to povie, tak ako to vidíme, dovolia robiť (páchať) čokoľvek. Tichosť a neangažovanosť zdola tomu praje. Ľudia si tak žijú kľudné spoločenské životy, a problém v spoločnosti vytláčajú zo svojho prostredia. Ten problém však ostáva pri nás a my takto vytvárame spoločnosť s problémom, ktorá sa o ňom nechce baviť. Sme tu na to, aby sme o tom probléme hovorili a poukazovali.
