17/05/2025
Priatelia, rozhodla som sa, kým je chuť a nálada, treba spísať dojmy! 😊 Tak hor sa do toho! Posledný týžden sme opäť absolvovali intenzívku u Ivetky Iveta Varmus v Tŕinci. Je to vlastne jediný "pobyt", na ktorý sa vždy teším a nie je pre mňa balenie celej rodiny "utrpením".... Tento rok sa rozhodnutie ísť na intenzívku kamkoľvek rodilo veeelmi pomaly. Zistili sme totiž, ze sme absolútne vyflusnuti z minuloročného "uragánu".... Ale náš bojovnik zaháľať nemôže. Ved celý rok tvrdo pracoval na tom, aby sa dal dokopy. Tak sme si zbalili tých pár slivak a šli zas kuknúť Tŕinecké Oceláŕe. 😁 A bolo to naozaj na pohodu. Síce sa trochu aj improvizovalo, vzhľadom na dorábky priestorov u Ivet, ale zistili sme, ze keď sa chce, dá sa cvicit aj na hoteli, ci na terase na slunicku.... A ešte za odmenu aj pogrilujes s domácimi. 😁🥰 Vyspať sme sa síce zase nevyspali, lebo byt v noci s nespiacim Davidkom v jednej izbe, je istá forma dobrovoľného sebatryznenia.... 🤣🙈 Navyše každú chvíľu chytám infarktovy stav, ci uz sa strepal z tej prístelky, ked počujem hrmot, lebo vsak brat cestovnú zabranu, ktorú už konečne máme, je vraj zbytočnosť.... 🙈🙈 Tak teraz dospavame a uzivame si ten kľud z faktu, ze zo svojej postele sa mladý pán len tak ľahko nevysype.... Hoci teda doma nespi o nic lepšie.😁😁 Ale aspoň to riziko infarktu je minimálne. 🤣🤣
A dojmy z Ivetkinej prace? Asi takto - keby bývame len o 100km bližšie, chodím s malym aspoň ob týždeň minimálne na 2 dni. Až by ma Ivet musela vyhanat metlou. 😁😁 Hold, čím sme starší, tým je to cestovanie za terapiami čoraz náročnejšie.... Ale tie, ktoré stoja za to, prekonajú aj môj stale viac narastajúci odpor k baleniu. 🥰😁🤷 A ešte keď je to k človeku, ktory je vám ľudsky blízky, je to o to príjemnejšie. 💜
💜🍀💜🍀💜🍀💜🍀💜🍀💜🍀💜🍀💜
