Climate Catastrophe

Climate Catastrophe Save Mother Earth.This is a nonprofit page whose mission is to raise awareness about Global warming, Climate Change, Extreme Climate etcs. All is one.

One is all. So we are all together to make our mother Earth, a living biological organism balanced and alive or destroy her and ourselves together with our hypocritical ignorance and foolish greed. We have a choice. Choose wisely. It's all upon us and the countdown has begun.

17/06/2026

Antarctica Heatwave Sends Temperatures 36°F Above Normal, Alarming Scientists

A powerful heatwave swept across parts of Antarctica earlier this month, pushing temperatures far above seasonal norms and raising fresh concerns among climate scientists about the accelerating impacts of global warming.

On June 6, researchers on the Trinity Peninsula, Antarctica’s northernmost region, recorded temperatures reaching 59.7°F (15.4°C). Some locations experienced temperatures approximately 36°F (20°C) above average for this time of year.

“This is absolutely crazy,” climate scientist Raúl Cordero told The Guardian. “It is also about 20C above normal for this time of the year. That is a huge anomaly.”

Scientists working in the area reported rain falling on glaciers and surface ice melting despite it being the middle of Antarctica’s winter season.

According to glaciologist Luis Muñoz, conditions on the Collins Glacier were highly unusual for June. Instead of the typical snow-covered landscape, warm rainfall and above-freezing temperatures were actively melting surface ice.

While a single heatwave is unlikely to cause major ice-sheet loss, researchers warn that the event is part of a broader trend of increasingly frequent warming episodes across Antarctica. Scientists believe stronger westerly winds, influenced by climate change, may be contributing to these extreme temperature spikes.

The development is particularly concerning because Antarctica’s ice plays a crucial role in regulating global sea levels. Researchers are closely monitoring vulnerable regions such as the Thwaites Glacier, often referred to as the “Doomsday Glacier” due to its potential contribution to future sea-level rise if significant melting occurs.

Recent studies suggest Antarctic ice loss could accelerate substantially by the end of the century if greenhouse gas emissions continue to increase.

Scientists say the latest heatwave serves as a stark reminder that even the coldest continent on Earth is increasingly feeling the effects of a warming climate.

Source: The Guardian — “Record winter temperatures in Antarctic raise fears over speed of climate breakdown.”

17/06/2026

प्रशान्त महासागरमा ब्युँतियो अदृश्य मौसमी संकट, नेपाल उच्च जोखिममा!

प्रशान्त महासागरको केन्द्रीय तथा पूर्वी भुमध्यरेखीय क्षेत्रमा समुद्री सतहको तापमान तीव्र रूपमा बढेसँगै जलवायु प्रणालीलाई खलबल्याउने शक्तिशाली प्राकृतिक चक्र 'एल निनो' (El Niño) प्रणाली औपचारिक रूपमा सक्रिय भएको छ। अमेरिकी राष्ट्रिय महासागरीय तथा वायुमण्डलीय प्रशासन (NOAA) र विश्व मौसम संगठन (WMO) का पछिल्ला वैज्ञानिक तथ्याङ्कअनुसार यस वर्ष विकास भइरहेको एल निनो प्रणाली विगतका सामान्य मौसमी उतारचढाव भन्दा निकै आक्रामक प्रकृतिको छ। वैज्ञानिकहरूले यस पटकको चक्र सन् २०२६ को अन्त्य र २०२७ को सुरुवाती महिनाहरूमा 'सुपर एल निनो' (ऐतिहासिक रूपमै शक्तिशाली) मा परिणत हुने ६३ प्रतिशत सम्भावना औंल्याएका छन्, जसले गर्दा सन् २०२७ इतिहासकै सबैभन्दा तातो वर्ष बन्न सक्ने चेताउनी दिइएको छ।

एल निनो के हो र यो कसरी विकसित हुन्छ?स्पेनिस भाषामा 'सानो बालक' भनिने एल निनो वास्तवमा प्रशान्त महासागरको वायुमण्डलीय चक्र (ENSO) को एउटा तातो हिस्सा हो। सामान्य अवस्थामा पूर्वबाट पश्चिमतिर बहने व्यापारिक वायु (Trade Winds) ले महासागरको तातो पानीलाई एसिया र अस्ट्रेलियातर्फ धकेल्छ। तर, एल निनो सक्रिय हुँदा यो हावा कमजोर बन्छ वा उल्टो दिशामा वहन थाल्छ। परिणामस्वरुप, तातो पानी दक्षिण अमेरिकाको तटीय क्षेत्र (पेरु र इक्वेडर आसपास) मै थुप्रिन्छ। समुद्रको यो अतिरिक्त ताप वायुमण्डलमा उत्सर्जन हुँदा विश्वभरको मौसमी चक्र जस्तै— वर्षाको ढाँचा र वायुमण्डलीय चापमा ठुलो फेरबदल आउँछ।

विश्वव्यापी असर:

खडेरी, बाढी र खाद्य संकटविश्व मौसम संगठन (WMO) का अनुसार जुन–अगस्ट २०२६ को अवधिमा एल निनो पूर्ण रूपमा स्थापित भई डिसेम्बरसम्म ९० प्रतिशतभन्दा बढीको सम्भावनाका साथ निरन्तर रहनेछ। यसको सीधा असर स्वरूप दक्षिण–पूर्वी एसिया, अस्ट्रेलिया र अफ्रिकी महादेशका केही भूभागमा अभूतपूर्व खडेरी तथा डढेलोको महामारी फैलने प्रक्षेपण गरिएको छ। अर्कोतर्फ, संयुक्त राज्य अमेरिका र दक्षिण अमेरिकाका तटीय क्षेत्रहरूमा भने अत्यधिक वर्षा र विनाशकारी बाढी आउने खतरा बढेको छ। विश्व बजारमा कृषि उत्पादन घट्दा यसले विकासोन्मुख देशहरूमा गम्भीर खाद्य संकट र महँगी निम्त्याउने जोखिम विश्व आर्थिक मञ्च (WEF) ले जनाएको छ।

नेपालमा सम्भावित असर:
मनसुन कमजोर, कृषि र जलविद्युत्मा धक्कानेपालमा एल निनोको प्रभाव सामान्यतया नकारात्मक रहने ऐतिहासिक नजिर छ। यो प्रणाली सक्रिय हुँदा दक्षिण एसियाली मनसुनी वायु कमजोर हुन गई नेपालमा औसतभन्दा कम वर्षा (खडेरी) हुने र तापक्रम अस्वाभाविक रूपमा बढ्ने सम्भावना प्रबल हुन्छ।

कृषि तथा धान उत्पादन:

नेपालको मुख्य बाली धान रोप्ने र बढ्ने समयमा आकाशे पानी नपर्दा उत्पादनमा भारी गिरावट आउन सक्छ, जसले खाद्य सुरक्षामा सीधा धक्का पुर्‍याउनेछ।जलविद्युत् क्षेत्र: हिउँद र वर्षा दुवै समयमा नदीमा पानीको बहाव घट्दा देशको मुख्य ऊर्जा स्रोतका रूपमा रहेका 'रन अफ द रिभर' जलविद्युत् आयोजनाहरूको उत्पादन कटौती भई ऊर्जा संकट उत्पन्न हुन सक्छ।

खानेपानी र जनस्वास्थ्य:
पानीका मुहानहरू सुक्ने, सहरी क्षेत्रमा खानेपानीको हाहाकार हुने र अत्यधिक गर्मीका कारण तराई क्षेत्रमा 'लु' (Heatwave) चल्ने तथा सरुवा रोगको प्रकोप बढ्ने देखिन्छ।विज्ञको विश्लेषण र सरकारले गर्नुपर्ने तयारीजलवायु वैज्ञानिक तथा जलमौसमविद्हरूका अनुसार एल निनो विश्वव्यापी घटना भए पनि यसको स्थानीय असर नेपालका लागि चुनौतीपूर्ण हुने निश्चित छ। जल तथा मौसम विज्ञान विभागका विज्ञहरूको विश्लेषणलाई सापटी लिने हो भने, "नेपालले तत्कालै 'क्लाइमेट इमर्जेन्सी' (जलवायु आपतकाल) सरह पूर्वतयारी थाल्नुपर्छ।"

सरकारले मुख्यगरी तीन क्षेत्रमा काम गर्न ढिला गर्नु हुँदैन:

१. सिँचाइ र वैकल्पिक ऊर्जा:
किसानलाई डिजेल वा सौर्य ऊर्जाबाट चल्ने पम्प उपलब्ध गराई भूमिगत पानीको उपयोग बढाउने।
२. जलभण्डारण:
जलाशययुक्त आयोजना र स–साना पोखरीहरूको संरक्षण गरी हिउँदका लागि पानी सञ्चित गर्ने।
३.
खाद्य ब्याङ्कको व्यवस्था: सम्भावित अन्न अभावलाई टार्न राष्ट्रिय खाद्य संस्थान र स्थानीय तहहरूले खाद्यान्नको आकस्मिक भण्डारण (Food Buffer Stock) चुस्त राख्ने

।सर्वसाधारणले अपनाउनुपर्ने सावधानीप्रकृतिको यो अनपेक्षित चक्रसँग जुध्न नागरिक स्तरबाट पनि सचेतना आवश्यक छ। सर्वसाधारणले खानेपानीको मितव्ययी प्रयोग गर्ने, अकासे पानी संकलन (Rainwater Harvesting) गर्ने र सुख्खायाममा डढेलो लाग्न नदिन वनजङ्गल आसपास सावधानी अपनाउनुपर्छ। यस्तै, किसानहरूले कृषि प्राविधिकको सल्लाहमा कम पानी चाहिने वा चाँडो पाक्ने वैकल्पिक बाली (जस्तै मकै, कोदो वा सुख्खा प्रतिरोधी धानका प्रजाति) लगाउनेतर्फ ध्यान दिनु बुद्धिमानी हुनेछ।

Address

Khotang

Telephone

+9779842555666

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Climate Catastrophe posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Climate Catastrophe:

Share